Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dodala, že ministri sa zhodli na tom, že treba niečo robiť aj na strane dopytu, to znamená, že by malo prísť k nejakým zmenám v procesoch verejného obstarávania, k nejakým inovatívnym prístupom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 24. septembra (TASR) - Slovensko v rámci EÚ ponúka špecifické znalosti a skúsenosti, ako je puzdrenie či testovanie pri posilnení hodnotového reťazca čipov a polovodičov. Uviedla to vo štvrtok ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Ministerka spresnila, že k hlavným témam debát patril Európsky zákon o čipoch 2.0, predmetom rokovaní však bol aj zákon na urýchlenie rozvoja priemyslu, zriaďovanie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť či 28. právny režim pre podniky (EU Inc.).
Upozornila, že nariadenie o polovodičoch, ktoré EÚ prijala v roku 2020, neprinieslo výsledky, aké Európska komisia očakávala, aj napriek tomu, že v rámci inovácií a výroby čipov sa preinvestovalo 53 miliárd eur.
„Komisia očakávala, že Európa bude viac nezávislá, čo sa týka dovozu čipov do Európy. Dnes môžeme povedať, že v podstate 10 percent celosvetovej výroby čipov spotrebováva Európa. EÚ má čo doháňať, hovorili sme o tom, ako naplniť nové ciele, čo sa týka väčších investícií do inovácií, do vývoja čipov,“ vysvetlila Saková.
Dodala, že ministri sa zhodli na tom, že treba niečo robiť aj na strane dopytu, to znamená, že by malo prísť k nejakým zmenám v procesoch verejného obstarávania, k nejakým inovatívnym prístupom.
Okrem toho sa podľa nej veľa hovorilo aj o ochrane dodávateľských reťazcov a budovaní dodávateľských reťazcov pri výrobe polovodičov alebo čipov.
„Tam sa chceme ako Slovensko angažovať v niektorých oblastiach, nie v tej pokročilej výrobe čipov, pretože tam je zopár krajín, ktoré dosahujú prvenstvo. Pri výrobe čipov je podstatné aj puzdrenie alebo testovanie a vzhľadom na naše vybudované dodávateľské reťazce v rámci automobilového priemyslu, vzhľadom na naše know-how, inžinierske skúsenosti v oblasti, ako je testovanie čipov a puzdrenie čipov, by sme mohli byť viacej aktívni v rámci Európskej únie,“ opísala situáciu.
Ministri v tejto súvislosti hovorili aj o krízovom manažmente v oblasti výroby polovodičov, čo znamená podporiť snahy, aby podniky medzi sebou v rámci EÚ lepšie komunikovali a užšie spolupracovali, najmä v prípade, ak je ohrozená nejaká časť dodávateľského reťazca.
Ministerka spresnila, že k hlavným témam debát patril Európsky zákon o čipoch 2.0, predmetom rokovaní však bol aj zákon na urýchlenie rozvoja priemyslu, zriaďovanie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť či 28. právny režim pre podniky (EU Inc.).
Upozornila, že nariadenie o polovodičoch, ktoré EÚ prijala v roku 2020, neprinieslo výsledky, aké Európska komisia očakávala, aj napriek tomu, že v rámci inovácií a výroby čipov sa preinvestovalo 53 miliárd eur.
„Komisia očakávala, že Európa bude viac nezávislá, čo sa týka dovozu čipov do Európy. Dnes môžeme povedať, že v podstate 10 percent celosvetovej výroby čipov spotrebováva Európa. EÚ má čo doháňať, hovorili sme o tom, ako naplniť nové ciele, čo sa týka väčších investícií do inovácií, do vývoja čipov,“ vysvetlila Saková.
Dodala, že ministri sa zhodli na tom, že treba niečo robiť aj na strane dopytu, to znamená, že by malo prísť k nejakým zmenám v procesoch verejného obstarávania, k nejakým inovatívnym prístupom.
Okrem toho sa podľa nej veľa hovorilo aj o ochrane dodávateľských reťazcov a budovaní dodávateľských reťazcov pri výrobe polovodičov alebo čipov.
„Tam sa chceme ako Slovensko angažovať v niektorých oblastiach, nie v tej pokročilej výrobe čipov, pretože tam je zopár krajín, ktoré dosahujú prvenstvo. Pri výrobe čipov je podstatné aj puzdrenie alebo testovanie a vzhľadom na naše vybudované dodávateľské reťazce v rámci automobilového priemyslu, vzhľadom na naše know-how, inžinierske skúsenosti v oblasti, ako je testovanie čipov a puzdrenie čipov, by sme mohli byť viacej aktívni v rámci Európskej únie,“ opísala situáciu.
Ministri v tejto súvislosti hovorili aj o krízovom manažmente v oblasti výroby polovodičov, čo znamená podporiť snahy, aby podniky medzi sebou v rámci EÚ lepšie komunikovali a užšie spolupracovali, najmä v prípade, ak je ohrozená nejaká časť dodávateľského reťazca.
