Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Počas prvých hodín samitu prišla správa, že snahy krajín V4 o zmeny záverov budú možno úspešné.
Autor TASR
Brusel 15. októbra (TASR) - Dvojdňový samit EÚ v Bruseli sa mal podľa pôvodných očakávaní sústrediť hlavne na dosiahnutie dohody o budúcom sedemročnom rozpočte eurobloku na roky 2028 - 2035. Lídrov členských krajín však namiesto toho v ekonomickej oblasti čakajú hlavne debaty o vysokých cenách energií, konkurencieschopnosti, systéme ETS či obchodovaní s Čínou, no rokovať budú aj o príprave viacročného finančného rámca (VFR), informuje bruselský spravodajca TASR.
Samotnému zasadnutiu Európskej rady (samit) vo štvrtok ráno predchádzalo stretnutie skupiny 17 krajín EÚ označovaných ako „priatelia kohézie“, ktoré zvolala talianska premiérka Giorgia Meloniová. Na tomto stretnutí bol aj predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý na samite zastupuje Slovensko.
Podľa informácií portálu Politico krajiny podporujúce politiku súdržnosti na tomto stretnutí v spoločnom vyhlásení načrtli svoje priority pre budúci dlhodobý rozpočet Únie. Lídri týchto krajín vyzvali na „ambiciózny, spravodlivý a vyvážený rozpočet EÚ“ a upozornili, že sedemročný rozpočet navrhnutý Európskou komisiou sa zmenšil na iba 1,02 % hrubého národného dôchodku EÚ.
„Priatelia kohézie“ si za svoje priority určili zachovanie financovania rozvoja regiónov a poľnohospodárstva. Vyslovili sa za spravodlivejšie rozdelenie finančného zaťaženia medzi členské krajiny EÚ, zrušenie rôznych rozpočtových zliav a ukončenie rozpočtových škrtov. Lídri tejto skupiny upozornili, že najnovší návrh írskeho predsedníctva v Rade EÚ znamená „značné zníženie“ rozpočtových výdavkov.
Premiér SR v stredu večer (14. 10.) v Bruseli novinárom povedal, že štáty Vyšehradskej štvorky (V4) s podporou ďalších členských krajín chcú cez zmenu záverov samitu požiadať Európsku radu, aby jasnejšie formulovala svoje požiadavky voči Európskej komisii ohľadom opatrení proti vysokým cenám energií, vyzvú na odklad systému obchodovania s emisnými povolenkami ETS2 o viac než rok a na lepšie využitie mechanizmu stabilizačnej rezervy pri ETS1.
Fico zároveň naznačil, že systém ETS2, ktorý zavedie uhlíkovú daň na palivá a budovy, je predmetom sporov medzi členskými krajinami. Vo štvrtok to potvrdilo aj Politico, podľa ktorého krajiny ako Taliansko, Poľsko a Česko vedú snahu o jeho odloženie. Slovensko to podľa Fica chce tiež. Na druhej strane ešte pred samitom lídri Dánska, Fínska a Švédska zaslali spoločný list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, aby systém obchodovania s emisiami zostal zachovaný.
Počas prvých hodín samitu prišla správa, že snahy krajín V4 o zmeny záverov budú možno úspešné. Médiá totiž dostali text návrhu záverov, podľa ktorého Európska rada vyzýva eurokomisiu, aby predložila ďalšie opatrenia na riešenie prudko rastúcich cien energií v krátkodobom horizonte a zohľadnila by špecifickú situáciu členských štátov, najmä rozdiely v cenách elektriny.
Závery rovnako vyzývajú ostatné euroinštitúcie, aby urýchlili legislatívny proces týkajúci sa stabilizačnej rezervy pri ETS s cieľom obmedziť cenovú volatilitu a zohľadniť vývoj cien pri kvótach ETS a aby bolo možné odložiť nadobudnutie účinnosti ETS2 minimálne do roku 2030.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Samotnému zasadnutiu Európskej rady (samit) vo štvrtok ráno predchádzalo stretnutie skupiny 17 krajín EÚ označovaných ako „priatelia kohézie“, ktoré zvolala talianska premiérka Giorgia Meloniová. Na tomto stretnutí bol aj predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý na samite zastupuje Slovensko.
Podľa informácií portálu Politico krajiny podporujúce politiku súdržnosti na tomto stretnutí v spoločnom vyhlásení načrtli svoje priority pre budúci dlhodobý rozpočet Únie. Lídri týchto krajín vyzvali na „ambiciózny, spravodlivý a vyvážený rozpočet EÚ“ a upozornili, že sedemročný rozpočet navrhnutý Európskou komisiou sa zmenšil na iba 1,02 % hrubého národného dôchodku EÚ.
„Priatelia kohézie“ si za svoje priority určili zachovanie financovania rozvoja regiónov a poľnohospodárstva. Vyslovili sa za spravodlivejšie rozdelenie finančného zaťaženia medzi členské krajiny EÚ, zrušenie rôznych rozpočtových zliav a ukončenie rozpočtových škrtov. Lídri tejto skupiny upozornili, že najnovší návrh írskeho predsedníctva v Rade EÚ znamená „značné zníženie“ rozpočtových výdavkov.
Premiér SR v stredu večer (14. 10.) v Bruseli novinárom povedal, že štáty Vyšehradskej štvorky (V4) s podporou ďalších členských krajín chcú cez zmenu záverov samitu požiadať Európsku radu, aby jasnejšie formulovala svoje požiadavky voči Európskej komisii ohľadom opatrení proti vysokým cenám energií, vyzvú na odklad systému obchodovania s emisnými povolenkami ETS2 o viac než rok a na lepšie využitie mechanizmu stabilizačnej rezervy pri ETS1.
Fico zároveň naznačil, že systém ETS2, ktorý zavedie uhlíkovú daň na palivá a budovy, je predmetom sporov medzi členskými krajinami. Vo štvrtok to potvrdilo aj Politico, podľa ktorého krajiny ako Taliansko, Poľsko a Česko vedú snahu o jeho odloženie. Slovensko to podľa Fica chce tiež. Na druhej strane ešte pred samitom lídri Dánska, Fínska a Švédska zaslali spoločný list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, aby systém obchodovania s emisiami zostal zachovaný.
Počas prvých hodín samitu prišla správa, že snahy krajín V4 o zmeny záverov budú možno úspešné. Médiá totiž dostali text návrhu záverov, podľa ktorého Európska rada vyzýva eurokomisiu, aby predložila ďalšie opatrenia na riešenie prudko rastúcich cien energií v krátkodobom horizonte a zohľadnila by špecifickú situáciu členských štátov, najmä rozdiely v cenách elektriny.
Závery rovnako vyzývajú ostatné euroinštitúcie, aby urýchlili legislatívny proces týkajúci sa stabilizačnej rezervy pri ETS s cieľom obmedziť cenovú volatilitu a zohľadniť vývoj cien pri kvótach ETS a aby bolo možné odložiť nadobudnutie účinnosti ETS2 minimálne do roku 2030.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
