< sekcia Ekonomika

Staré Mesto žiada Bratislavu o ekonomickú pomoc v koronakríze

Ilustračné foto. Foto: TASR – Štefan Puškáš

Mestská časť žiada o pokrytie 25 percent daní za terasy, čo hlavné mesto odmieta s tým, že je na tom ekonomicky horšie ako historické centrum.

Bratislava 19. mája (TASR) – Priestor vo väčšej miere sanovať dopady koronakrízy bez obmedzenia služieb samosprávy má bratislavská mestská časť Staré Mesto, nie bratislavský magistrát. Pre TASR to uviedlo hlavné mesto.

Reagovalo tak na vyhlásenie vedenia staromestskej samosprávy, ktoré navrhlo, aby hlavné mesto pomohlo kaviarnikom v Starom Meste, ale aj v iných mestských častiach a zadotovalo 25 percent dane za zaujatie verejného priestranstva pre terasy.

"Starostka Starého Mesta žiada pomoc magistrátu v situácii, ktorá jej umožňuje ponúknuť prevádzkam podporu s tým, že by mestská časť týmto krokom trpela menej ako samotný magistrát.

Dopady koronakrízy na rozpočet mesta Bratislava sa odhadujú vo výške 40 miliónov eur. Dlh mesta v roku 2019 je na úrovni 45 percent, zatiaľ čo dlh Starého Mesta je oficiálne vykazovaný na úrovni nula percent,"
uviedla pre TASR hovorkyňa Bratislavy Katarína Jánošíková.

Hoci Staré Mesto podľa jej slov zatiaľ nesplatilo dva milióny eur návratnej finančnej výpomoci od ministerstva financií, aj po zarátaní tohto dlhu je však dlh Starého Mesta na úrovni sedem percent bežných príjmov v roku 2019 výrazne nižší ako dlh hlavného mesta.

Mesto Bratislava si v apríli vzalo úver 12,5 milióna eur, aby mohlo aj pri očakávaných výpadkoch príjmov investovať do rozvoja mesta. "Mestu to umožnilo navrhnúť aj 100-percentnú úľavu z dane pre majiteľov terás na pozemkoch a komunikáciách hlavného mesta. S výpadkom príjmu z tejto dane, ktorý predstavuje zhruba 200 000 eur, rátame aj v krízových plánoch fungovania mesta v čase prebiehajúcej krízy," podotkla Jánošíková.

Staré Mesto avizuje, že je ochotné na svojich pozemkoch odpustiť gastronomickým prevádzkam a kaviarňam maximálne 50 percent z dane za užívanie verejného priestranstva pre terasy. Samospráva pritom argumentuje analýzou svojich finančných možností.

"Mestá ako Trnava alebo Trenčín odpúšťajú 100 percent dane za zaujatie verejného priestranstva preto, lebo si to môžu dovoliť. Do ich pokladnice prúdia aj dane za ubytovanie (turistická daň). Tie do rozpočtu bratislavských mestských častí idú vo výške nula eur, dane z ubytovania idú do magistrátnej pokladnice," tvrdí Staré Mesto.

Magistrát argumentuje, že na dani za ubytovanie vybralo mesto Bratislava v roku 2019 približne 4,7 milióna eur.

"Z tejto dane však platí mesto každoročne približne jeden milión eur ako členský príspevok Bratislava Tourist Board (BTB), ktorá je oblastnou organizáciou cestovného ruchu a jej úlohou je rozvíjať turizmus na území Bratislavy a celého regiónu. Iné mestské časti na chod BTB neprispievajú.

Dotácie mesta na fungovanie turisticky atraktívnych inštitúcii boli v roku 2019 na úrovni 10,8 milióna eur. Ďalšie výdavky mesta spojené s turizmom sa týkajú MHD, čistenia ulíc a verejných priestorov v centre v správe magistrátu. Rádovo ide o milióny eur ročne,"
skonštatovala hovorkyňa.

Ako tvrdí, daň za ubytovanie tieto náklady zďaleka nepokrýva, aj preto sa v zmysle štatútu hlavného mesta nedelí medzi mesto a mestské časti. "Jediný výdavok mestských častí, spojený s turizmom, je čistenie verejných priestorov. Pokiaľ starostka žiada časť tejto dane pre Staré Mesto, mala by zároveň povedať, akú kompetenciu z oblasti turizmu by mala jej mestská časť prevziať," podotkla Jánošíková.