MS v hokeji 2026
Všetky správy
Dezinformácie vedú v Európe k reálnym zdržaniam a rušeniu projektov.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) - Dezinformácie o veternej energii, ktoré sa šíria po sociálnych sieťach, viedli v Európe k reálnym zdržaniam a rušeniu projektov. Vyplýva to z analýzy asociácie WindEurope, na ktorú upozornila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI). Falošné a zavádzajúce informácie o vetre sú podľa nej problémom aj na Slovensku.
Analýza WindEurope zachytila medzi májom 2024 a februárom 2026 v európskom priestore 573 účtov aktívnych v protiveternom online ekosystéme, ktoré vytvorili takmer 43.000 príspevkov a mali približne 6,3 milióna aktívnych interakcií. Až 68 % zachytených príspevkov patrilo medzi dezinformačné alebo zavádzajúce naratívy.
Najsilnejšie z nich sa pritom podľa SAPI opakujú aj na Slovensku, a to údajné skryté záujmy investorov, ničenie prírody, technická nepoužiteľnosť vetra ako zdroja energie a ekonomická nerentabilita. Podľa WindEurope tieto štyri naratívy tvorili tri štvrtiny zachyteného dezinformačného obsahu a až 80 % interakcií.
Na problém už v júli 2024 upozornila Severoatlantická aliancia (NATO). Konštatovala, že po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 sa významná časť hybridných aktivít Ruska voči EÚ zamerala práve na spochybňovanie zelenej energie. „Zelené zdroje znižujú spotrebu drahého plynu a ten chce Rusko aj naďalej predávať do Európy. Podporuje vznik hlučnej menšiny, ktorej cieľom je nielen zastaviť výstavbu lokálnych zdrojov lacnej energie, ale aj zvyšovať polarizáciu či konflikt v spoločnosti,“ myslí si člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Asociácia uvádza, že od konca roka 2024 sa na sociálnych sieťach aktívne šíria dezinformácie, ktoré tvrdia, že veterné turbíny spôsobujú obyvateľom priľahlých obcí choroby, zásadným spôsobom ohrozujú divo žijúce zvieratá či vysušujú krajinu. „Iniciatívy opierajú tieto tvrdenia o nevedecké štúdie publikované na predátorských weboch alebo interpretujú výsledky v prehnanej miere z hľadiska ich dosahov v praxi,“ upozorňuje Lacko.
Jedna z iniciatív sa podľa SAPI pravidelne zúčastňuje aj na verejných stretnutiach k projektom veterných parkov, kde je potom ťažké vecne diskutovať. „Každý investor je pripravený odpovedať na otázky o hluku, vzdialenosti od obydlí, vplyvoch na živočíchy či krajinnom ráze. Nie je však v poriadku, ak sa z verejných prerokovaní stáva nátlaková šou, v ktorej fakty nemajú šancu,“ uviedol Lacko, podľa ktorého by sa štát mal začať vážnejšie zaoberať týmto problémom.
Analýza WindEurope zachytila medzi májom 2024 a februárom 2026 v európskom priestore 573 účtov aktívnych v protiveternom online ekosystéme, ktoré vytvorili takmer 43.000 príspevkov a mali približne 6,3 milióna aktívnych interakcií. Až 68 % zachytených príspevkov patrilo medzi dezinformačné alebo zavádzajúce naratívy.
Najsilnejšie z nich sa pritom podľa SAPI opakujú aj na Slovensku, a to údajné skryté záujmy investorov, ničenie prírody, technická nepoužiteľnosť vetra ako zdroja energie a ekonomická nerentabilita. Podľa WindEurope tieto štyri naratívy tvorili tri štvrtiny zachyteného dezinformačného obsahu a až 80 % interakcií.
Na problém už v júli 2024 upozornila Severoatlantická aliancia (NATO). Konštatovala, že po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 sa významná časť hybridných aktivít Ruska voči EÚ zamerala práve na spochybňovanie zelenej energie. „Zelené zdroje znižujú spotrebu drahého plynu a ten chce Rusko aj naďalej predávať do Európy. Podporuje vznik hlučnej menšiny, ktorej cieľom je nielen zastaviť výstavbu lokálnych zdrojov lacnej energie, ale aj zvyšovať polarizáciu či konflikt v spoločnosti,“ myslí si člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Asociácia uvádza, že od konca roka 2024 sa na sociálnych sieťach aktívne šíria dezinformácie, ktoré tvrdia, že veterné turbíny spôsobujú obyvateľom priľahlých obcí choroby, zásadným spôsobom ohrozujú divo žijúce zvieratá či vysušujú krajinu. „Iniciatívy opierajú tieto tvrdenia o nevedecké štúdie publikované na predátorských weboch alebo interpretujú výsledky v prehnanej miere z hľadiska ich dosahov v praxi,“ upozorňuje Lacko.
Jedna z iniciatív sa podľa SAPI pravidelne zúčastňuje aj na verejných stretnutiach k projektom veterných parkov, kde je potom ťažké vecne diskutovať. „Každý investor je pripravený odpovedať na otázky o hluku, vzdialenosti od obydlí, vplyvoch na živočíchy či krajinnom ráze. Nie je však v poriadku, ak sa z verejných prerokovaní stáva nátlaková šou, v ktorej fakty nemajú šancu,“ uviedol Lacko, podľa ktorého by sa štát mal začať vážnejšie zaoberať týmto problémom.
