Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Ekonomika

SAPI: Plynovej kríze sme mohli predísť rýchlejším prechodom na OZE

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Ceny plynu na európskych burzách v uplynulých dňoch vyskočili na historické maximá po tom, ako z Ruska prestal do Európy tiecť plyn cez severný plynovod Jamal.

Bratislava 26. decembra (TASR) – Ceny energií boli dlhodobo podhodnotené a dá sa očakávať ich niekoľkonásobné zvýšenie. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) s tým, že Európa mohla aktuálnej plynovej kríze predísť rýchlejším prechodom na obnoviteľné zdroje energie, ale aj tým, že by Nemecko nezačalo predčasne odstavovať svoje jadrové elektrárne.

Ceny plynu na európskych burzách v uplynulých dňoch vyskočili na historické maximá po tom, ako z Ruska prestal do Európy tiecť plyn cez severný plynovod Jamal. "V plnej miere sa potvrdzuje predpoklad, na ktorý SAPI roky upozorňuje - ceny energií boli dlhodobo podhodnotené. Budúci rok očakávam ich niekoľkonásobné zvýšenie, čo so sebou prinesie aj hospodárske škody. Mnohé subjekty totiž nebudú schopné dostatočne rýchlo zareagovať. Najviac sa obávam o verejný sektor, ktorý s prudkým nárastom cien pri rozpočtovaní nepočítal," uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Podľa SAPI bude "skokový nárast cien" jasný a neprehliadnuteľný signál pre organizácie aj domácnosti, aby začali vyrábať vlastnú energiu z obnoviteľných zdrojov energie. "Predstavujú najlacnejšie riešenie, ktoré je prakticky nezávislé od vývoja cien komodít na svetových trhoch," pripomína Karaba.

I keď Slovensko patrí k najplynofikovanejším krajinám v Európe a zemný plyn využíva aj veľká časť teplární, SAPI odmieta plyn aj ako prechodnú náhradu uhlia či iných zdrojov energie. Hoci má zemný plyn nižšie emisie ako uhlie, Karaba upozorňuje na úniky metánu pri ťažbe a preprave. Tento plyn má podľa jeho slov väčší vplyv na otepľovanie ako oxid uhličitý.

Alternatívou k vykurovaniu domácností zemným plynom by podľa Karabu mali byť tepelné čerpadlá. "Sú ideálne pre podlahové vykurovanie a nízkoteplotné radiátory. Zabezpečujú vykurovanie a ohrev vody, no dokážu aj chladiť, čo je pri každoročne rastúcich teplotách obrovské pozitívum. Moderné technológie zabezpečujú ich dostatočný výkon až do mínus 25 stupňov Celzia. Teplo získavajú z okolitého prostredia a nie sú závislé od dodávok plynu či iných palív," vysvetľuje.

Prevádzka tepelných čerpadiel je závislá iba od dodávky elektriny, no aj v tomto prípade existuje riešenie. Tepelné čerpadlá sú kombinovateľné aj s inými obnoviteľnými zdrojmi, ako napríklad fotovoltika. Podľa Karabu tak môžeme pri nových a obnovených budovách hovoriť aj o úplnej energetickej samostatnosti, keďže dokážu vyrábať teplo a energiu za minimálne prevádzkové náklady bez ohľadu na rastúce trhové ceny a problematické dodávky zemného plynu, či dokonca energií.