Bratislava 14. januára (TASR) - Energetická politika Slovenska by sa nemala zameriavať na zabezpečenie dovozu ruského plynu, ale, práve naopak, na zníženie jeho spotreby. Riešením je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a využívanie lokálnych zdrojov energie, na podporu ktorých má v súčasnosti Slovensko k dispozícii 4,2 miliardy eur z eurofondov. Upriamila na to v utorok pozornosť Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

"Kým peniaze domácností a firiem za plyn idú do Ruskej federácie alebo iných krajín, z ktorých plyn dovezieme, eurofondy na obnovu budov a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie zostávajú vo významnej miere v slovenskej ekonomike. Tvoria pracovné miesta u realizátorov projektov vo všetkých regiónoch Slovenska," uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Slovensko by malo navyše na plnenie cieľov Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NEKP) získať z rôznych európskych zdrojov ďalších desať miliárd eur. Tie budú k dispozícii do roku 2032 na financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti budov, ale aj na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti však podľa Karabu SR dostatočne nevyužíva ani finančné prostriedky z klasických eurofondov, pričom miera ich čerpania by mala byť na úrovni približne 3,7 %.

SAPI v tejto súvislosti vyzýva vládu SR, aby venovala pozornosť podpore opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a na urýchlenie využívania dotačných prostriedkov, ktoré umožnia znížiť spotrebu plynu a nahradia ho vlastnou zelenou energiou. Karaba zároveň skritizoval argument, že štát cez svoj podiel v spoločnosti Eustream prichádza na výpadkoch tranzitu plynu o príjmy v sume približne 140 miliónov eur ročne.

"Ide o podiel na zisku z roku 2021, teda ešte pred plynovou krízou. Nečerpaním eurofondov na opatrenia znižujúce našu závislosť od plynu sa pripravujeme o miliardu eur ročne. Tieto peniaze by navyše išli priamo domácnostiam a firmám, takže by im citeľne pomáhali znižovať výdavky na energie," uzavrel riaditeľ asociácie.