MS vo futbale 2026
Všetky správy
Samosprávam odborníčka odporúča vyžiadať si jasné údaje o plánovanom projekte a jeho možných vplyvoch na územie už pri prvom kontakte s investorom.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Samosprávy majú v procese prípravy projektov veternej energetiky oveľa silnejšiu pozíciu, než si mnohé uvedomujú. Kľúčovými nástrojmi sú pritom ich pripravenosť a územný plán. Upozornili na to odborníci na stretnutí so zástupcami samospráv v rámci komunikačnej platformy pre veternú energetiku, ktorú zorganizovali Únia miest Slovenska, Klimatická koalícia a SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, ktorá o tom informovala.
„Územný plán je najsilnejším nástrojom samosprávy. Ak obec nezaradí plochy vhodné pre energetiku alebo veterné elektrárne do územného plánu, projekt sa nerealizuje. Obce tak majú faktické veto a zároveň významný vplyv na podmienky environmentálneho posudzovania projektov,“ uviedol na stretnutí advokát Tomáš Siskovič zo SAPI.
Zároveň upozornil, že pripravované akceleračné zóny pre veternú energetiku neznamenajú automatické povoľovanie veterných elektrární. „Akceleračné zóny nevytvárajú právo postaviť veternú elektráreň. Ich úlohou by malo byť priniesť predvídateľnosť a jasný systém do procesu, ktorý bol doteraz mimoriadne zdĺhavý a neprehľadný. Každý konkrétny projekt bude aj naďalej podliehať individuálnemu posudzovaniu a schvaľovaniu,“ doplnil advokát.
Kľúčové je podľa odborníkov obdobie ešte pred začiatkom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), keď sa obec sama pripravuje na kontakt s investorom. Podľa poradkyne pre energetiku Únie miest Slovenska Martiny Repíkovej je dôležité, aby obec poznala svoje možnosti, kompetencie a proces. Potom je jej jasné, o čom rozhoduje ona, o čom štát a čo zostáva na investorovi. „Tak vie aj otvorene a férovo komunikovať s obyvateľmi, včas a na základe faktov,“ dodala.
Samosprávam odborníčka odporúča vyžiadať si jasné údaje o plánovanom projekte a jeho možných vplyvoch na územie už pri prvom kontakte s investorom. Ide napríklad o vizualizácie, informácie o hluku, o doprave počas výstavby aj o možnostiach zapojenia komunity. Rovnako dôležitý je priestor na diskusiu o tom, čo projekt prináša obci a jej obyvateľom.
„Cieľom nie je mať turbínu v každej obci. Ide o to, aby sa rozhodovalo na základe odborných podkladov a transparentných procesov. Slovensko však patrí medzi posledné krajiny Európskej únie bez funkčného sektora veternej energetiky. Hoci je dnes v rôznych štádiách prípravy približne 35 projektov, ani jeden z nich zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces EIA,“ skonštatoval Boris Valach, projektový manažér SAPI.
„Územný plán je najsilnejším nástrojom samosprávy. Ak obec nezaradí plochy vhodné pre energetiku alebo veterné elektrárne do územného plánu, projekt sa nerealizuje. Obce tak majú faktické veto a zároveň významný vplyv na podmienky environmentálneho posudzovania projektov,“ uviedol na stretnutí advokát Tomáš Siskovič zo SAPI.
Zároveň upozornil, že pripravované akceleračné zóny pre veternú energetiku neznamenajú automatické povoľovanie veterných elektrární. „Akceleračné zóny nevytvárajú právo postaviť veternú elektráreň. Ich úlohou by malo byť priniesť predvídateľnosť a jasný systém do procesu, ktorý bol doteraz mimoriadne zdĺhavý a neprehľadný. Každý konkrétny projekt bude aj naďalej podliehať individuálnemu posudzovaniu a schvaľovaniu,“ doplnil advokát.
Kľúčové je podľa odborníkov obdobie ešte pred začiatkom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), keď sa obec sama pripravuje na kontakt s investorom. Podľa poradkyne pre energetiku Únie miest Slovenska Martiny Repíkovej je dôležité, aby obec poznala svoje možnosti, kompetencie a proces. Potom je jej jasné, o čom rozhoduje ona, o čom štát a čo zostáva na investorovi. „Tak vie aj otvorene a férovo komunikovať s obyvateľmi, včas a na základe faktov,“ dodala.
Samosprávam odborníčka odporúča vyžiadať si jasné údaje o plánovanom projekte a jeho možných vplyvoch na územie už pri prvom kontakte s investorom. Ide napríklad o vizualizácie, informácie o hluku, o doprave počas výstavby aj o možnostiach zapojenia komunity. Rovnako dôležitý je priestor na diskusiu o tom, čo projekt prináša obci a jej obyvateľom.
„Cieľom nie je mať turbínu v každej obci. Ide o to, aby sa rozhodovalo na základe odborných podkladov a transparentných procesov. Slovensko však patrí medzi posledné krajiny Európskej únie bez funkčného sektora veternej energetiky. Hoci je dnes v rôznych štádiách prípravy približne 35 projektov, ani jeden z nich zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces EIA,“ skonštatoval Boris Valach, projektový manažér SAPI.
