Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným výkonom viac ako 1100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) - Slovensko by sa malo prihlásiť k Európskej charte pre vietor, ktorej obsahom je napríklad zrýchlenie povoľovacích procesov, transparentnejšie prostredie pre prípravu projektov veterných elektrární, ale aj záväzky členských krajín na vybudovanie nových kapacít počas rokov 2024 - 2026. Vo štvrtok na to upozornila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), podľa ktorej už budúci utorok (19. 12.) uplynie termín, kedy sa členské krajiny Európskej únie môžu k zrýchleniu rozvoja veternej energetiky prihlásiť.
"Samozrejme, Európska komisia pomôže členským krajinám s odbúravaním bariér a nastavením systému, čo je presne to, čo rozvoj veternej energetiky na Slovensku potrebuje. Aj preto veríme, že sa slovenská vláda k tejto charte prihlási," uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Projekty veterných elektrární podľa SAPI stále brzdia administratívne aj iné bariéry. "Pritom veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť na ruskom plyne, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska," upozornila asociácia.
Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku, ktorý EK predstavila ešte v novembri. Lacko pripomenul, že Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra, pričom patríme ku krajinám najviac závislým na dovoze plynu, napríklad aj z Ruskej federácie. Dodal, že kým iné krajiny, vrátane Čiech či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky pre rýchlejší rozvoj veternej energetiky už v roku 2022, Slovensko zatiaľ stále prešľapuje na mieste.
Správa o trhu s elektrinou za 2. kvartál 2023, ktorú vydáva Európska komisia, uvádza, že vzrástol podiel OZE v EÚ už na 46 % z vyrobenej elektriny. V rovnakom čase klesla výroba elektriny z fosílnych palív (plyn, uhlie) medziročne o 21 %.
V súčasnosti však podľa SAPI na Slovensku prakticky stále platí tá istá legislatíva, ktorá dlhé roky brzdila a prakticky znemožňovala povolenie projektov veterných parkov. Podľa Lacka sa na Slovensku reálne povoľovacie procesy nezrýchľujú, a to aj napriek deklarovanej politickej podpore či silnej podpore rozvoja veternej energetiky verejnosťou.
V súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným výkonom viac ako 1100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur. Pokiaľ by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne vyrobiť približne tri terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie ročnej spotreby 736.000 domácností.
"Samozrejme, Európska komisia pomôže členským krajinám s odbúravaním bariér a nastavením systému, čo je presne to, čo rozvoj veternej energetiky na Slovensku potrebuje. Aj preto veríme, že sa slovenská vláda k tejto charte prihlási," uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Projekty veterných elektrární podľa SAPI stále brzdia administratívne aj iné bariéry. "Pritom veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť na ruskom plyne, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska," upozornila asociácia.
Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku, ktorý EK predstavila ešte v novembri. Lacko pripomenul, že Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra, pričom patríme ku krajinám najviac závislým na dovoze plynu, napríklad aj z Ruskej federácie. Dodal, že kým iné krajiny, vrátane Čiech či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky pre rýchlejší rozvoj veternej energetiky už v roku 2022, Slovensko zatiaľ stále prešľapuje na mieste.
Správa o trhu s elektrinou za 2. kvartál 2023, ktorú vydáva Európska komisia, uvádza, že vzrástol podiel OZE v EÚ už na 46 % z vyrobenej elektriny. V rovnakom čase klesla výroba elektriny z fosílnych palív (plyn, uhlie) medziročne o 21 %.
V súčasnosti však podľa SAPI na Slovensku prakticky stále platí tá istá legislatíva, ktorá dlhé roky brzdila a prakticky znemožňovala povolenie projektov veterných parkov. Podľa Lacka sa na Slovensku reálne povoľovacie procesy nezrýchľujú, a to aj napriek deklarovanej politickej podpore či silnej podpore rozvoja veternej energetiky verejnosťou.
V súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným výkonom viac ako 1100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur. Pokiaľ by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne vyrobiť približne tri terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie ročnej spotreby 736.000 domácností.
