Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Ďalšou výhodou je podľa Karabu iba polovičná plocha potrebná na výstavbu batériového úložiska.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) - Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) nespĺňa kritériá významnej investície vo verejnom záujme a zároveň nepredstavuje najlepšie riešenie pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Rýchlejším a ekologickejším riešením sú priemyselné batériové úložiská. Výstavba takéhoto úložiska s rovnakým výkonom, aký má mať vodná elektráreň, by navyše stála až o 1,2 miliardy eur menej, uviedla v utorok SAPI.
Batériové úložiská dokážu podľa SAPI poskytovať rýchle podporné služby pre stabilitu siete efektívnejšie než prečerpávacie elektrárne, najmä tam, kde je vysoký dopyt po elektrine. „Postaviť 600-megawattovú (MW) PVE Málinec bude v 1. etape občanov SR stáť údajne 1,8 miliardy eur. Postaviť rovnaký výkon vo forme priemyselných batériových úložísk by, ako ukazujú projekty v Európe, nestálo ani tretinu z toho, teda okolo 600 miliónov eur. Občania SR by tak ušetrili až 1,2 miliardy eur,“ upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba. Dobu životnosti zariadení a dlhodobé náklady na tieto zdroje však neporovnal.
Ďalšou výhodou je podľa Karabu iba polovičná plocha potrebná na výstavbu batériového úložiska. PVE Málinec si vyžiada zabratie okolo 100 hektárov pôdy vrátane hodnotných lesných porastov. Plocha potrebná na inštaláciu 600 MW batériových úložísk je v súčasnosti približne len 50 hektárov a so zefektívňovaním technológií sa ďalej znižuje.
Šéf SAPI namietal aj umiestnenie plánovanej vodnej elektrárne. Pri Lučenci, kde sa Málinec nachádza, nie je ani výrazná výroba, ani spotreba elektriny. Ak PVE nebude slúžiť najmä na stabilitu siete v Maďarsku, elektrinu budeme podľa Karabu zbytočne prenášať cez polovicu Slovenska tam a späť. Veľké jadrové zdroje sú totiž umiestnené najmä na západe Slovenska.
Zastavenie prípravy PVE Málinec a využitie bateriek označil Karaba za logickejšiu voľbou aj z časového hľadiska. „Málinec má byť dokončený v roku 2035. Priemyselné batériové úložisko alebo, povedzme, dve až tri s výkonom po 200 MW v lokalitách, kde sú naozaj potrebné, je možné určite dokončiť do roku 2029,“ dodal Karaba.
Batériové úložiská dokážu podľa SAPI poskytovať rýchle podporné služby pre stabilitu siete efektívnejšie než prečerpávacie elektrárne, najmä tam, kde je vysoký dopyt po elektrine. „Postaviť 600-megawattovú (MW) PVE Málinec bude v 1. etape občanov SR stáť údajne 1,8 miliardy eur. Postaviť rovnaký výkon vo forme priemyselných batériových úložísk by, ako ukazujú projekty v Európe, nestálo ani tretinu z toho, teda okolo 600 miliónov eur. Občania SR by tak ušetrili až 1,2 miliardy eur,“ upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba. Dobu životnosti zariadení a dlhodobé náklady na tieto zdroje však neporovnal.
Ďalšou výhodou je podľa Karabu iba polovičná plocha potrebná na výstavbu batériového úložiska. PVE Málinec si vyžiada zabratie okolo 100 hektárov pôdy vrátane hodnotných lesných porastov. Plocha potrebná na inštaláciu 600 MW batériových úložísk je v súčasnosti približne len 50 hektárov a so zefektívňovaním technológií sa ďalej znižuje.
Šéf SAPI namietal aj umiestnenie plánovanej vodnej elektrárne. Pri Lučenci, kde sa Málinec nachádza, nie je ani výrazná výroba, ani spotreba elektriny. Ak PVE nebude slúžiť najmä na stabilitu siete v Maďarsku, elektrinu budeme podľa Karabu zbytočne prenášať cez polovicu Slovenska tam a späť. Veľké jadrové zdroje sú totiž umiestnené najmä na západe Slovenska.
Zastavenie prípravy PVE Málinec a využitie bateriek označil Karaba za logickejšiu voľbou aj z časového hľadiska. „Málinec má byť dokončený v roku 2035. Priemyselné batériové úložisko alebo, povedzme, dve až tri s výkonom po 200 MW v lokalitách, kde sú naozaj potrebné, je možné určite dokončiť do roku 2029,“ dodal Karaba.
