Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Lacko dodal, že veterná energetika, spolu s ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie, je nevyhnutnou súčasťou riešenia očakávaného rastu spotreby elektriny v Európe.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - V Európe minulý rok spustili do prevádzky nové veterné elektrárne s výkonom 16.400 megawattov (MW). Do roku 2030 by pritom mali pribudnúť veterné elektrárne s výkonom až 187.000 MW. Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja sú komplikované povoľovacie procesy. Informoval o tom vo štvrtok člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Lacko.
"Tento nárast potvrdil, že veterná energia má v Európe miesto nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má v prevádzke veterné elektrárne s výkonom štyroch MW a nulový prírastok za minulý rok, je to varovný signál," upozornil Lacko. Najviac nových veterných elektrární pribudlo v Nemecku (4000 MW), vo Veľkej Británii (1900 MW) a Francúzsku (1700 MW).
Lacko poukázal na to, že hoci viac ako 16.000 MW nových kapacít v Európe je významných, ide iba o polovicu ročného nárastu, ktorý EÚ potrebuje na splnenie svojich cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti v roku 2030. "Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách rýchlejší rozvoj využívania vetra ešte stále brzdia povoľovacie procesy," podotkol s tým, že Slovensku dokonca za nezjednodušenie týchto procesov hrozí aktuálne aj žaloba zo strany Európskej komisie (EK).
Dodal, že veterná energetika, spolu s ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie, je nevyhnutnou súčasťou riešenia očakávaného rastu spotreby elektriny v Európe. Len európsky chemický priemysel očakáva podľa skupiny WindEurope rast spotreby zo 195 terawatthodín (TWh) v roku 2030 na 290 TWh v roku 2040.
"Ak sa Slovensko sústredí iba na otázku, odkiaľ odoberať plyn, či na nový jadrový zdroj, ktorý v optimálnom prípade spustíme najskôr po roku 2040, môže nám opäť ujsť vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej výroby," objasnil Lacko. Zároveň je podľa neho otázne, či Slovensko bude schopné lákať zahraničné investície, ktoré tvoria pracovné miesta v ekonomike. Dôvodom je, že investori považujú dostupnosť zelenej energie za jedno z dôležitých kritérií pre výber lokality.
"Tento nárast potvrdil, že veterná energia má v Európe miesto nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má v prevádzke veterné elektrárne s výkonom štyroch MW a nulový prírastok za minulý rok, je to varovný signál," upozornil Lacko. Najviac nových veterných elektrární pribudlo v Nemecku (4000 MW), vo Veľkej Británii (1900 MW) a Francúzsku (1700 MW).
Lacko poukázal na to, že hoci viac ako 16.000 MW nových kapacít v Európe je významných, ide iba o polovicu ročného nárastu, ktorý EÚ potrebuje na splnenie svojich cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti v roku 2030. "Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách rýchlejší rozvoj využívania vetra ešte stále brzdia povoľovacie procesy," podotkol s tým, že Slovensku dokonca za nezjednodušenie týchto procesov hrozí aktuálne aj žaloba zo strany Európskej komisie (EK).
Dodal, že veterná energetika, spolu s ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie, je nevyhnutnou súčasťou riešenia očakávaného rastu spotreby elektriny v Európe. Len európsky chemický priemysel očakáva podľa skupiny WindEurope rast spotreby zo 195 terawatthodín (TWh) v roku 2030 na 290 TWh v roku 2040.
"Ak sa Slovensko sústredí iba na otázku, odkiaľ odoberať plyn, či na nový jadrový zdroj, ktorý v optimálnom prípade spustíme najskôr po roku 2040, môže nám opäť ujsť vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej výroby," objasnil Lacko. Zároveň je podľa neho otázne, či Slovensko bude schopné lákať zahraničné investície, ktoré tvoria pracovné miesta v ekonomike. Dôvodom je, že investori považujú dostupnosť zelenej energie za jedno z dôležitých kritérií pre výber lokality.
