Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Podiel veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektriny v EÚ dosiahol v roku 2025 rekordných 30 %, čím tieto zdroje po prvý raz prekonali uhlie a plyn s podielom 29 %.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) - Európska energetika zažila v roku 2025 historický míľnik. Veterné a solárne elektrárne v Európskej únii (EÚ) po prvýkrát vyrobili viac elektriny než fosílne zdroje, teda uhlie a plyn. Vyplýva to z novej analýzy inštitútu Ember. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) ide o pozitívny signál pre spotrebiteľov aj priemysel, keďže najlacnejšie zdroje energie postupne vytláčajú drahé fosílne palivá.
Podiel veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektriny v EÚ dosiahol v roku 2025 rekordných 30 %, čím tieto zdroje po prvý raz prekonali uhlie a plyn s podielom 29 %. K historickému výsledku došlo aj napriek tomu, že výroba vo vodných elektrárňach v Európe v dôsledku suchého počasia medziročne klesla oproti roku 2024 o 12 %. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektriny v EÚ tak vzrástol na 48 %.
„Nižšiu výrobu vo vodných elektrárňach nahradila v sieťach najmä výroba elektriny zo slnka. Minulý rok tak opäť ukázal, že kombinácia rôznych technológií a využívanie batériových úložísk pomáha riešiť vplyv počasia na výrobu obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetlil riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Podľa SAPI je výstavba lacných a domácich OZE správnou cestou. „Dnes sa podieľa výroba elektriny zo slnka na celkovej výrobe približne štyrmi percentami, pri vetre je to blízko nuly - ako ukazuje pokles výroby vodných elektrární v Európe minulý rok, spoliehať sa v rámci OZE iba na vodné elektrárne môže byť rizikom aj pre Slovensko,“ upozornil Karaba.
Zmena energetického mixu je viditeľná aj na úrovni jednotlivých krajín. Podľa Emberu dosiahli viaceré štáty EÚ nové historické míľniky v obmedzovaní fosílnych palív. Írsko minulý rok v júni úplne prestalo využívať uhlie. V Poľsku, ktorého energetika bola dlhodobo založená na uhoľných elektrárňach, klesol jeho podiel aj vďaka výstavbe OZE na 51 %. V Nemecku v roku 2025 výroba elektriny zo slnka prvýkrát predbehla výrobu z plynu a Maďarsko dosiahlo vôbec najvyšší podiel solárnej energie (28 %) na celkovej výrobe elektriny spomedzi všetkých krajín EÚ.
„Zvyšovanie využívania OZE, ktoré sú dnes výrazne lacnejšie ako uhlie a plyn, prirodzene prispieva aj k poklesu cien elektriny na trhoch,“ dodal Karaba.
Analýza Emberu zároveň upozornila, že EÚ minulý rok spotrebovala o 8 % viac plynu než v roku 2024, najmä pre výpadok výroby vo vodných elektrárňach. Len za zvýšený dovoz plynu z krajín mimo EÚ zaplatili európski spotrebitelia a ekonomiky účet vo výške 32 miliárd eur.
„Tieto miliardy eur, ktoré platia aj slovenské domácnosti a firmy, by mali zostávať v našich ekonomikách a vytvárať pracovné miesta tu, nie v USA, na Blízkom východe či v Rusku. Zároveň je to jediná cesta, ako zabrániť rôznym geopolitickým tlakom - či už vo forme hrozieb ciel alebo zastavenia dodávok plynu do EÚ,“ uzavrel Karaba. Riešením je podľa SAPI postupná výstavba rôznych, navzájom sa dopĺňajúcich technológií OZE, spolu s rozvojom skladovacích kapacít.
Podiel veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektriny v EÚ dosiahol v roku 2025 rekordných 30 %, čím tieto zdroje po prvý raz prekonali uhlie a plyn s podielom 29 %. K historickému výsledku došlo aj napriek tomu, že výroba vo vodných elektrárňach v Európe v dôsledku suchého počasia medziročne klesla oproti roku 2024 o 12 %. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektriny v EÚ tak vzrástol na 48 %.
„Nižšiu výrobu vo vodných elektrárňach nahradila v sieťach najmä výroba elektriny zo slnka. Minulý rok tak opäť ukázal, že kombinácia rôznych technológií a využívanie batériových úložísk pomáha riešiť vplyv počasia na výrobu obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetlil riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Podľa SAPI je výstavba lacných a domácich OZE správnou cestou. „Dnes sa podieľa výroba elektriny zo slnka na celkovej výrobe približne štyrmi percentami, pri vetre je to blízko nuly - ako ukazuje pokles výroby vodných elektrární v Európe minulý rok, spoliehať sa v rámci OZE iba na vodné elektrárne môže byť rizikom aj pre Slovensko,“ upozornil Karaba.
Zmena energetického mixu je viditeľná aj na úrovni jednotlivých krajín. Podľa Emberu dosiahli viaceré štáty EÚ nové historické míľniky v obmedzovaní fosílnych palív. Írsko minulý rok v júni úplne prestalo využívať uhlie. V Poľsku, ktorého energetika bola dlhodobo založená na uhoľných elektrárňach, klesol jeho podiel aj vďaka výstavbe OZE na 51 %. V Nemecku v roku 2025 výroba elektriny zo slnka prvýkrát predbehla výrobu z plynu a Maďarsko dosiahlo vôbec najvyšší podiel solárnej energie (28 %) na celkovej výrobe elektriny spomedzi všetkých krajín EÚ.
„Zvyšovanie využívania OZE, ktoré sú dnes výrazne lacnejšie ako uhlie a plyn, prirodzene prispieva aj k poklesu cien elektriny na trhoch,“ dodal Karaba.
Analýza Emberu zároveň upozornila, že EÚ minulý rok spotrebovala o 8 % viac plynu než v roku 2024, najmä pre výpadok výroby vo vodných elektrárňach. Len za zvýšený dovoz plynu z krajín mimo EÚ zaplatili európski spotrebitelia a ekonomiky účet vo výške 32 miliárd eur.
„Tieto miliardy eur, ktoré platia aj slovenské domácnosti a firmy, by mali zostávať v našich ekonomikách a vytvárať pracovné miesta tu, nie v USA, na Blízkom východe či v Rusku. Zároveň je to jediná cesta, ako zabrániť rôznym geopolitickým tlakom - či už vo forme hrozieb ciel alebo zastavenia dodávok plynu do EÚ,“ uzavrel Karaba. Riešením je podľa SAPI postupná výstavba rôznych, navzájom sa dopĺňajúcich technológií OZE, spolu s rozvojom skladovacích kapacít.
