Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dlhodobá zmluva, takzvaná Power Purchase Agreement (PPA), sa uzatvára väčšinou na desať až 20 rokov s jasným mechanizmom úpravy ceny elektriny.
Autor TASR
Bratislava 10. septembra (TASR) - Kým v Európe pomáhajú firmám a priemyslu plánovať a šetriť náklady na energie dlhodobé zmluvy na elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), na Slovensku ich využívanie brzdia legislatívne bariéry. Vo štvrtok na to upozornila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI), ktorá už podľa svojich slov o problémoch rokuje s Ministerstvom hospodárstva SR.
Dlhodobá zmluva, takzvaná Power Purchase Agreement (PPA), sa uzatvára väčšinou na desať až 20 rokov s jasným mechanizmom úpravy ceny elektriny. „Firma si tak vie naplánovať náklady na energie na desať a viac rokov dopredu, a tým obmedziť riziko prudkých výkyvov svojich nákladov v prípade rastu cien elektriny na trhu. Výrobca elektriny zase získa dlhodobého odberateľa a stabilnejší príjem, vďaka ktorému môže projekt jednoduchšie dostať bankové financovanie,“ vysvetlil člen výkonného výboru SAPI Ján Horváth.
Ďalšou výhodou pre firmy môže byť záruka plnenia cieľov udržateľnosti, čo je podľa Horvátha častá požiadavka firiem v automobilovom priemysle. SAPI uvádza, že v Európe už existujú zmluvy na dodávku elektriny z OZE s výkonom 61.800 megawattov.
Jednou z možností využitia PPA je, keď energetická firma postaví elektráreň v areáli priemyselného podniku, napríklad fotovoltické panely na streche budovy. „Slovenská legislatíva však nepozná pojem a model, kde výrobca elektriny a odberateľ v rovnakom areáli nie sú totožnou osobou,“ uviedol Horváth.
Ďalšou možnosťou sú kontrakty, pri ktorých elektrina prichádza k firme cez verejnú sústavu. Tento model zas podľa asociácie brzdí nedostatok vhodných domácich projektov vyvolaný rôznymi ekonomickými a legislatívnymi bariérami zo strany štátu. „Jedným z problémov je aj dlhodobo kritizovaný poplatok za tzv. G-komponent a predvídateľnosť jeho výšky. Len pred dvoma rokmi regulačný úrad navrhoval jeho zvýšenie o 233 %, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia,“ skonštatoval Horváth a pripomenul, že v niektorých krajinách sa takýto poplatok ani neplatí, respektíve je nižší.
Asociácia tvrdí, že o PPA kontrakty je medzi firmami záujem, ak sa však nezmení legislatíva, nebude ich možné využiť naplno. „Rozvoj PPA na Slovensku si vyžaduje tri základné podmienky, dostatok rôznorodých obnoviteľných zdrojov, stabilné legislatívne a regulačné pravidlá a jednoduchý proces uzatvárania a realizácie zmlúv. Ak ich Slovensko vytvorí, priemysel získa predvídateľnejšie náklady na elektrinu a výrobcovia lepšie podmienky na investície do nových domácich zdrojov,“ povedal Horváth.
Dlhodobá zmluva, takzvaná Power Purchase Agreement (PPA), sa uzatvára väčšinou na desať až 20 rokov s jasným mechanizmom úpravy ceny elektriny. „Firma si tak vie naplánovať náklady na energie na desať a viac rokov dopredu, a tým obmedziť riziko prudkých výkyvov svojich nákladov v prípade rastu cien elektriny na trhu. Výrobca elektriny zase získa dlhodobého odberateľa a stabilnejší príjem, vďaka ktorému môže projekt jednoduchšie dostať bankové financovanie,“ vysvetlil člen výkonného výboru SAPI Ján Horváth.
Ďalšou výhodou pre firmy môže byť záruka plnenia cieľov udržateľnosti, čo je podľa Horvátha častá požiadavka firiem v automobilovom priemysle. SAPI uvádza, že v Európe už existujú zmluvy na dodávku elektriny z OZE s výkonom 61.800 megawattov.
Jednou z možností využitia PPA je, keď energetická firma postaví elektráreň v areáli priemyselného podniku, napríklad fotovoltické panely na streche budovy. „Slovenská legislatíva však nepozná pojem a model, kde výrobca elektriny a odberateľ v rovnakom areáli nie sú totožnou osobou,“ uviedol Horváth.
Ďalšou možnosťou sú kontrakty, pri ktorých elektrina prichádza k firme cez verejnú sústavu. Tento model zas podľa asociácie brzdí nedostatok vhodných domácich projektov vyvolaný rôznymi ekonomickými a legislatívnymi bariérami zo strany štátu. „Jedným z problémov je aj dlhodobo kritizovaný poplatok za tzv. G-komponent a predvídateľnosť jeho výšky. Len pred dvoma rokmi regulačný úrad navrhoval jeho zvýšenie o 233 %, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia,“ skonštatoval Horváth a pripomenul, že v niektorých krajinách sa takýto poplatok ani neplatí, respektíve je nižší.
Asociácia tvrdí, že o PPA kontrakty je medzi firmami záujem, ak sa však nezmení legislatíva, nebude ich možné využiť naplno. „Rozvoj PPA na Slovensku si vyžaduje tri základné podmienky, dostatok rôznorodých obnoviteľných zdrojov, stabilné legislatívne a regulačné pravidlá a jednoduchý proces uzatvárania a realizácie zmlúv. Ak ich Slovensko vytvorí, priemysel získa predvídateľnejšie náklady na elektrinu a výrobcovia lepšie podmienky na investície do nových domácich zdrojov,“ povedal Horváth.
