Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa odhadov SAPI vytvárajú OZE na Slovensku v súčasnosti viac ako 22.000 pracovných miest, čo zodpovedá približne efektu jednej automobilky vrátane subdodávateľov.
Autor TASR
Bratislava 28. apríla (TASR) - Priemysel naviazaný na obnoviteľné zdroje energie (OZE) zamestnával v Európskej únii v roku 2024 už 1,8 milióna ľudí, čím sa dostal na viac ako polovicu zamestnanosti v porovnaní s automotive sektorom. Na Slovensku v súčasnosti vytvárajú OZE zamestnanosť na úrovni jednej automobilky a jej subdodávateľov a do roku 2030 by mohli priniesť ďalších 50.000 pracovných miest, upozornila v utorok Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
„Posledné roky celosvetovo rastie výkon OZE o viac ako 15 %. Opakované globálne energetické krízy, akú máme aj teraz, budú ešte viac zvyšovať dopyt po týchto technológiách,“ priblížil riaditeľ SAPI Ján Karaba. „Ak sa na obnoviteľné zdroje pozeráme len cez megawatty a emisie, vidíme iba polovicu obrazu. Tá druhá polovica sú pracovné miesta v regiónoch, investície a práca s pridanou hodnotou. OZE sú významným pilierom nielen v energetike, ale aj pri zamestnávaní a tvorbe hrubého domáceho produktu. Už dávno nie sú len doplnok ekonomiky,“ dodal Karaba.
Podľa odhadov SAPI vytvárajú OZE na Slovensku v súčasnosti viac ako 22.000 pracovných miest, čo zodpovedá približne efektu jednej automobilky vrátane subdodávateľov. Nejde iba o pracovné miesta priamo vo výrobe, ale aj v celom dodávateľskom reťazci vrátane lokálnych pracovných miest a malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí zabezpečujú inštaláciu a servis týchto technológií po celom Slovensku.
Približne 3500 pracovných miest podľa SAPI prináša segment fotovoltických technológií. Ďalších 2000 pracovných miest zase vytvára segment solárnych kolektorov na ohrev vody a podporu vykurovania, ktoré sa na Slovensku aj vyrábajú. Najviac pracovných miest dnes u nás vytvára segment tepelných čerpadiel. Podľa štúdie Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) vytvorili v roku 2024 viac než 16.500 pracovných miest. Táto výroba dosiahla obrat 4,14 miliardy eur a prilákala už vyše 500 miliónov eur investícií. V samotnej výrobe podľa štúdie SKI pribudlo 3000 nových pracovných miest, pričom výrobná kapacita na Slovensku smeruje k 1,2 milióna kusov ročne, z čoho viac než 90 % ide na export.
Podľa štúdie SAPI - Green Job Study z roku 2024 by len splnenie Národného energetického a klimatického plánu (NEKP) SR, čo sa týka výstavby nových elektrární na báze OZE, vytvorilo do roku 2030 až 50.000 nových pracovných miest. Fotovoltické a veterné elektrárne by mohli prispieť každé približne 14.000 miestami a pri tepelných čerpadlách by sa mohlo zamestnať viac ako 21.000 ľudí.
Pri ambicióznejších cieľoch SR v oblasti nahradenia fosílnych palív lokálnymi zelenými zdrojmi, ku ktorým sme sa zaviazali v NEKP, by celkovo zelené zdroje do roku 2030 mohli vytvoriť až 77.000 pracovných miest. „Je zarážajúce, že ak by za vládou prišiel investor a povedal, že vytvorí 50.000 alebo dokonca 77.0000 pracovných miest vo všetkých regiónoch SR, dostal by pravdepodobne miliardovú štátnu pomoc. Pri obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré navyše zvyšujú bezpečnosť a nezávislosť krajiny, štát investorom vytvára len bariéry a bojuje proti nim,“ upozornil Karaba.
Významnou brzdou rozvoja je podľa SAPI dlhé roky kritizovaný poplatok za tzv. G-komponent, ktorý u nás predražuje výrobu zelenej elektriny oproti iným krajinám, ale napríklad aj bariéry pri modernizácii existujúcich OZE.
„Posledné roky celosvetovo rastie výkon OZE o viac ako 15 %. Opakované globálne energetické krízy, akú máme aj teraz, budú ešte viac zvyšovať dopyt po týchto technológiách,“ priblížil riaditeľ SAPI Ján Karaba. „Ak sa na obnoviteľné zdroje pozeráme len cez megawatty a emisie, vidíme iba polovicu obrazu. Tá druhá polovica sú pracovné miesta v regiónoch, investície a práca s pridanou hodnotou. OZE sú významným pilierom nielen v energetike, ale aj pri zamestnávaní a tvorbe hrubého domáceho produktu. Už dávno nie sú len doplnok ekonomiky,“ dodal Karaba.
Podľa odhadov SAPI vytvárajú OZE na Slovensku v súčasnosti viac ako 22.000 pracovných miest, čo zodpovedá približne efektu jednej automobilky vrátane subdodávateľov. Nejde iba o pracovné miesta priamo vo výrobe, ale aj v celom dodávateľskom reťazci vrátane lokálnych pracovných miest a malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí zabezpečujú inštaláciu a servis týchto technológií po celom Slovensku.
Približne 3500 pracovných miest podľa SAPI prináša segment fotovoltických technológií. Ďalších 2000 pracovných miest zase vytvára segment solárnych kolektorov na ohrev vody a podporu vykurovania, ktoré sa na Slovensku aj vyrábajú. Najviac pracovných miest dnes u nás vytvára segment tepelných čerpadiel. Podľa štúdie Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) vytvorili v roku 2024 viac než 16.500 pracovných miest. Táto výroba dosiahla obrat 4,14 miliardy eur a prilákala už vyše 500 miliónov eur investícií. V samotnej výrobe podľa štúdie SKI pribudlo 3000 nových pracovných miest, pričom výrobná kapacita na Slovensku smeruje k 1,2 milióna kusov ročne, z čoho viac než 90 % ide na export.
Podľa štúdie SAPI - Green Job Study z roku 2024 by len splnenie Národného energetického a klimatického plánu (NEKP) SR, čo sa týka výstavby nových elektrární na báze OZE, vytvorilo do roku 2030 až 50.000 nových pracovných miest. Fotovoltické a veterné elektrárne by mohli prispieť každé približne 14.000 miestami a pri tepelných čerpadlách by sa mohlo zamestnať viac ako 21.000 ľudí.
Pri ambicióznejších cieľoch SR v oblasti nahradenia fosílnych palív lokálnymi zelenými zdrojmi, ku ktorým sme sa zaviazali v NEKP, by celkovo zelené zdroje do roku 2030 mohli vytvoriť až 77.000 pracovných miest. „Je zarážajúce, že ak by za vládou prišiel investor a povedal, že vytvorí 50.000 alebo dokonca 77.0000 pracovných miest vo všetkých regiónoch SR, dostal by pravdepodobne miliardovú štátnu pomoc. Pri obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré navyše zvyšujú bezpečnosť a nezávislosť krajiny, štát investorom vytvára len bariéry a bojuje proti nim,“ upozornil Karaba.
Významnou brzdou rozvoja je podľa SAPI dlhé roky kritizovaný poplatok za tzv. G-komponent, ktorý u nás predražuje výrobu zelenej elektriny oproti iným krajinám, ale napríklad aj bariéry pri modernizácii existujúcich OZE.
