Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prinášajú v nej nový pohľad na trojkráľovú hudbu. Odhaľujú, ako sa hudba a spev spojené s týmto sviatkom štýlovo a žánrovo menili od konca 12. storočia až po začiatok 21. storočia.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Sviatok Zjavenia Pána pripadajúci na 6. januára uzatvára v západnej kresťanskej tradícii dvojtýždňové obdobie Vianoc. S týmto sviatkom sa spájajú liturgické obrady viazané na cirkevné prostredie kláštorov a chrámov, ale aj tradičné obchôdzky a koledovanie. Trojkráľová hudba stála donedávna na Slovensku na okraji záujmu ako najmenej reflektovaná súčasť hudobnej kultúry vianočného obdobia. Zmenili to vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí skúmali dejiny trojkráľového hudobného repertoáru a v týchto dňoch vydávajú novú publikáciu. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
"Najstaršie hudobné pamiatky k sviatku Troch kráľov z územia Slovenska pochádzajú zo záveru 12. storočia. Prvý historický doklad o trojkráľovom koledovaní je z konca 16. storočia a vzťahuje sa na región Gemera," vysvetlila riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV Hana Urbancová, ktorá spolu s kolegami vyhodnocovala známe aj novoobjavené hudobné pramene z obdobia od stredoveku po 20. storočie. Vo výskume sa spojili odborníci na hudobnú historiografiu a etnomuzikológiu a svoje výsledky prezentujú v novej dvojjazyčnej slovensko-anglickej publikácii Hudba k sviatku Troch kráľov na Slovensku: od stredoveku po 20. storočie.
Prinášajú v nej nový pohľad na trojkráľovú hudbu. Odhaľujú, ako sa hudba a spev spojené s týmto sviatkom štýlovo a žánrovo menili od konca 12. storočia až po začiatok 21. storočia. Zohľadňujú chronologickú postupnosť historických prameňov a štyri ťažiskové druhy trojkráľovej hudby: gregoriánsky chorál, kancionálové duchovné piesne, pastorely a koledy.
"Koledová pieseň bola po prvý raz publikovaná v polovici 17. storočia ako súčasť kancionálového repertoáru. Duchovné piesne k sviatku Troch kráľov z tlačených kancionálov dopĺňa repertoár z rukopisných prameňov, ktorý nám dotvára predstavy o speve v chráme, ale aj mimo neho," dodala etnomuzikologička. Obyčaj trojkráľových obchôdzok so spevom špecifických piesní v tradičnom prostredí bola ojedinele zaznamenaná v 19. storočí, prevažne ako súčasť divadelných foriem a paradivadelných výstupov. Väčšina trojkráľových kolied bola dokumentovaná v priebehu 20. storočia z ústnej tradície, s presahmi aj do novšieho obdobia.
"Najstaršie hudobné pamiatky k sviatku Troch kráľov z územia Slovenska pochádzajú zo záveru 12. storočia. Prvý historický doklad o trojkráľovom koledovaní je z konca 16. storočia a vzťahuje sa na región Gemera," vysvetlila riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV Hana Urbancová, ktorá spolu s kolegami vyhodnocovala známe aj novoobjavené hudobné pramene z obdobia od stredoveku po 20. storočie. Vo výskume sa spojili odborníci na hudobnú historiografiu a etnomuzikológiu a svoje výsledky prezentujú v novej dvojjazyčnej slovensko-anglickej publikácii Hudba k sviatku Troch kráľov na Slovensku: od stredoveku po 20. storočie.
Prinášajú v nej nový pohľad na trojkráľovú hudbu. Odhaľujú, ako sa hudba a spev spojené s týmto sviatkom štýlovo a žánrovo menili od konca 12. storočia až po začiatok 21. storočia. Zohľadňujú chronologickú postupnosť historických prameňov a štyri ťažiskové druhy trojkráľovej hudby: gregoriánsky chorál, kancionálové duchovné piesne, pastorely a koledy.
"Koledová pieseň bola po prvý raz publikovaná v polovici 17. storočia ako súčasť kancionálového repertoáru. Duchovné piesne k sviatku Troch kráľov z tlačených kancionálov dopĺňa repertoár z rukopisných prameňov, ktorý nám dotvára predstavy o speve v chráme, ale aj mimo neho," dodala etnomuzikologička. Obyčaj trojkráľových obchôdzok so spevom špecifických piesní v tradičnom prostredí bola ojedinele zaznamenaná v 19. storočí, prevažne ako súčasť divadelných foriem a paradivadelných výstupov. Väčšina trojkráľových kolied bola dokumentovaná v priebehu 20. storočia z ústnej tradície, s presahmi aj do novšieho obdobia.
