Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa neho Iniciatíva malých obcí funguje naprieč celou krajinou.
Autor TASR
Brusel 6. mája (TASR) - Iniciatíva malých obcí, ktorá bola na Slovensku oficiálne zaregistrovaná vo februári tohto roku, možnosti budúceho viacročného finančného rámca (VFR) EÚ vníma ako šancu na rozvoj aj pre tie najmenšie obce v krajine. V stredu to v Bruseli povedal jeden z predstaviteľov zoskupenia a starosta východoslovenskej obce Bajerovce Michal Sekerák, informuje spravodajca TASR.
Sekeráka na podujatie v Európskom parlamente s názvom Právo zostať, zameranom na snahy, ako zabrániť odlivu talentov a presunu obyvateľov z menej rozvinutých regiónov Európy, pozval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý).
Starosta pripomenul, že Iniciatíva malých obcí bola oficiálne zaregistrovaná koncom februára, hoci samotná iniciatíva pre obce do 500 obyvateľov vznikla už dávno - pred viac ako 12 rokmi.
„My sme tie problémy, ktoré boli aj teraz prezentované Európskou komisiou pri iniciatíve Právo zostať, už viackrát prezentovali. Hlavne na ZMOS, našej materskej organizácii, takisto aj na krajoch a búchali sme na všetky dvere všetkých politických strán aj na dvere rôznych ministerstiev,“ vysvetlil Sekerák, ktorý ocenil, že Migaľ a jeho rezort začali konať aj v prospech najmenších obcí.
Podľa neho Iniciatíva malých obcí funguje naprieč celou krajinou. Momentálne je zaregistrovaných viac ako 100 prihlášok, pričom proces ďalej beží. „Tento proces nie je ukončený, spustili sme ho iba teraz, keď sme boli oficiálne zaregistrovaní ako združenie,“ povedal.
Najväčšie problémy obcí do 500 obyvateľov podľa neho začali v roku 2004, keď vznikla fiškálna decentralizácia a začalo sa financovať podľa počtu obyvateľov lokalít a koeficientov - čím menšia obec, tým menší koeficient.
„S čím sa boríme? Základ všetkého, čo sa týka nejakého rozvoja a slúži pre obyvateľstvo, sú peniaze. Dá sa povedať, že my od roku 2004 konsolidujeme každý deň,“ opísal situáciu malých obcí, kde ľudia na zastupiteľstvách neraz aj prácou zdarma či za vlastné peniaze vytvárajú väčšie hodnoty, ako keď dostávajú financie od štátu.
Za nespravodlivú považuje fámu, že malé obce sú najmenej efektívnou ekonomicky riadiacou bunkou v štáte. „Naopak, my sme najviac efektívni. Tí, čo tvrdia opak, nech preukážu, koľko vo verejnom záujme zdarma urobili oni,“ zdôraznil.
Budúci VFR EÚ ponúkne zatiaľ najviac peňazí pre Slovensko. Na otázku TASR, či to aj najmenšie obce vnímajú ako šancu pre svoje projekty, Sekerák odpovedal kladne. Ako však dodal, treba zmeniť „nejaké veci doma“. „Tak, ako to teraz funguje cez VÚC-ky a cez kooperačné rady, k malým obciam peniaze nefungujú. Ak Európska únia podáva pomocnú ruku, tak aj my musíme doma niečo zmeniť. Preto vyzývam tých doma všetkých zainteresovaných, aby sa správali normálne,“ odkázal Sekerák.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Sekeráka na podujatie v Európskom parlamente s názvom Právo zostať, zameranom na snahy, ako zabrániť odlivu talentov a presunu obyvateľov z menej rozvinutých regiónov Európy, pozval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý).
Starosta pripomenul, že Iniciatíva malých obcí bola oficiálne zaregistrovaná koncom februára, hoci samotná iniciatíva pre obce do 500 obyvateľov vznikla už dávno - pred viac ako 12 rokmi.
„My sme tie problémy, ktoré boli aj teraz prezentované Európskou komisiou pri iniciatíve Právo zostať, už viackrát prezentovali. Hlavne na ZMOS, našej materskej organizácii, takisto aj na krajoch a búchali sme na všetky dvere všetkých politických strán aj na dvere rôznych ministerstiev,“ vysvetlil Sekerák, ktorý ocenil, že Migaľ a jeho rezort začali konať aj v prospech najmenších obcí.
Podľa neho Iniciatíva malých obcí funguje naprieč celou krajinou. Momentálne je zaregistrovaných viac ako 100 prihlášok, pričom proces ďalej beží. „Tento proces nie je ukončený, spustili sme ho iba teraz, keď sme boli oficiálne zaregistrovaní ako združenie,“ povedal.
Najväčšie problémy obcí do 500 obyvateľov podľa neho začali v roku 2004, keď vznikla fiškálna decentralizácia a začalo sa financovať podľa počtu obyvateľov lokalít a koeficientov - čím menšia obec, tým menší koeficient.
„S čím sa boríme? Základ všetkého, čo sa týka nejakého rozvoja a slúži pre obyvateľstvo, sú peniaze. Dá sa povedať, že my od roku 2004 konsolidujeme každý deň,“ opísal situáciu malých obcí, kde ľudia na zastupiteľstvách neraz aj prácou zdarma či za vlastné peniaze vytvárajú väčšie hodnoty, ako keď dostávajú financie od štátu.
Za nespravodlivú považuje fámu, že malé obce sú najmenej efektívnou ekonomicky riadiacou bunkou v štáte. „Naopak, my sme najviac efektívni. Tí, čo tvrdia opak, nech preukážu, koľko vo verejnom záujme zdarma urobili oni,“ zdôraznil.
Budúci VFR EÚ ponúkne zatiaľ najviac peňazí pre Slovensko. Na otázku TASR, či to aj najmenšie obce vnímajú ako šancu pre svoje projekty, Sekerák odpovedal kladne. Ako však dodal, treba zmeniť „nejaké veci doma“. „Tak, ako to teraz funguje cez VÚC-ky a cez kooperačné rady, k malým obciam peniaze nefungujú. Ak Európska únia podáva pomocnú ruku, tak aj my musíme doma niečo zmeniť. Preto vyzývam tých doma všetkých zainteresovaných, aby sa správali normálne,“ odkázal Sekerák.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
