Bratislava 22. júna (TASR) - Vybrané sektory živočíšnej výroby na Slovensku majú investičné potreby v celkovom objeme približne 1,8 miliardy eur, z toho chov mäsového dobytka za 762,2 milióna eur, chov ošípaných 737,5 milióna eur a chov hydiny za 302,7 milióna eur. Uviedol to v pondelok na brífingu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jozef Šumichrast, za účasti riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára, predsedu Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Františka Valášeka a riaditeľa Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Ivana Nemčovského.

Investície budú podľa nich smerovať predovšetkým do modernizácie ustajňovacích priestorov, technológií kŕmenia, napájania a vetrania, digitalizácie riadenia chovov, zvyšovania biologickej bezpečnosti, zlepšovania welfare zvierat, skladovania hospodárskych hnojív, energetických úspor a obnoviteľných zdrojov energie.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pripravila podklady k investičným potrebám sektora na roky 2028 až 2034 ako vstup do pripravovaných strategických dokumentov a budúceho nastavenia európskych fondov, najmä k Investičnému plánu Slovensko, k Národnému a regionálnemu partnerskému plánu pre využívanie zdrojov EÚ vrátane Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Za vybrané sektory živočíšnej výroby, chov hydiny, chov ošípaných a chov mäsového dobytka, boli deklarované investičné potreby spolu vo výške približne 1,8 miliardy eur,“ spresnil Šumichrast.



Slovenskí chovatelia chcú investovaním posilniť dôveru spotrebiteľov v domáce mäso a upozorniť na význam jeho pôvodu, bezpečnosti a kvality. V čase rastúcich dovozov a nových potravinových škandálov v Európe vyzývajú spotrebiteľov, aby sa pri nákupe nerozhodovali iba podľa ceny, ale aj podľa pôvodu mäsa.

Význam pôvodu potravín potvrdzujú aj viaceré prípady nevyhovujúceho dovážaného mäsa, ktoré boli v tomto roku stiahnuté z trhu. Len za prvých šesť mesiacov roku 2026 bolo v európskom systéme rýchleho varovania RASFF evidovaných 237 nevyhovujúcich vzoriek hydinového mäsa. Najčastejšie išlo o výrobky pochádzajúce z Poľska, Brazílie, Rumunska, Holandska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka.

„Veľké množstvo afér so zahraničným hydinovým mäsom dokazuje, že kontroly sú v týchto krajinách nedostatočné a systém potravinového dozoru zlyháva. Preto upozorňujeme, aby slovenský spotrebiteľ hľadal na obale najmä označenie slovenského pôvodu hydinového mäsa,“ priblížil Molnár.

Slovenskí chovatelia upozornili aj na rastúci tlak lacných dovozov bravčového mäsa, predovšetkým zo Španielska. Tamojší chovatelia majú totiž obmedzený export do tretích krajín a veľká časť produkcie sa presmerovala na európsky trh, čo vytvára tlak na znižovanie cien. Hoci nižšia cena môže byť pre spotrebiteľa atraktívna, dôležitými kritériami by mali zostať aj čerstvosť, kvalita a dôveryhodný pôvod.

„Významnou výhodou slovenského mäsa je kratšia cesta od chovateľa k spotrebiteľovi. Kým dovážané mäso precestuje tisíce kilometrov a na pulty obchodov sa často dostáva až po niekoľkých dňoch od spracovania, slovenské mäso môže byť u spotrebiteľa už približne do 24 hodín,“ zdôraznil Valášek.

„Pri hovädzom mäse je systém sledovania mimoriadne prísny. Každý kus dobytka má vlastnú identitu a jeho životná cesta od narodenia cez chov, presuny, veterinárne kontroly až po spracovanie je zaznamenaná v centrálnom registri,“ dodal Nemčovský.