Bratislava 18. októbra (TASR) - Pri riešení konkrétnych problémov v bezprostrednom okolí prichádza podľa Slovákov pomoc najmä z lokálnej úrovne, pričom až 62 percent ľudí uvádza ako prvých pomocníkov susedov, miestnych obyvateľov a dobrovoľníkov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) na vzorke 1033 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov. Podľa neho mestá a obce uvádza 26 percent a neziskové organizácie 25 percent respondentov, zatiaľ čo štátne inštitúcie spomína iba každý desiaty opýtaný.

„Samosprávy poznajú svoje územie, miestne organizácie konkrétnych ľudí a ich potreby a dobrovoľníci sú často priamo tam, kde problém vzniká. Ak má pomoc fungovať rýchlo a adresne, nemôžu zostať každý vo svojom svete. Potrebujeme ich prepájať a vytvárať podmienky, aby táto sieť pomoci fungovala nielen v kríze, ale dlhodobo,“ skonštatovala predsedníčka ASFIN Tatiana Švrčková.

Vnímanie prvej pomoci sa podľa odborníkov naprieč Slovenskom aj podľa veľkosti obcí líši. Zatiaľ čo v Banskobystrickom a Košickom kraji dominovali podľa prieskumu susedia a dobrovoľníci, v Prešovskom kraji výrazne pomáha samospráva a v Bratislavskom či Žilinskom kraji neziskové organizácie. V malých obciach zohráva kľúčovú úlohu samospráva, vo väčších neziskový sektor, no všade sú hlavným pilierom miestni obyvatelia.

„Pri konkrétnom probléme ľudia nevnímajú pomoc cez názvy inštitúcií, ale cez to, koho reálne vidia pomáhať. A to sa do istej miery medzi regiónmi líši. Spoločným menovateľom je blízkosť - ľudia, samosprávy a organizácie, ktoré poznajú miestne prostredie. Dáta tak ukazujú, akú dôležitú úlohu pri zvládaní problémov zohrávajú miestne väzby a fungujúca komunita,“ uviedol sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

Pre fungovanie lokálnej pomoci sú kľúčové finančné zdroje, akými sú aj dve percentá z daní, ktoré v uplynulom roku podľa ASFIN poukázalo viac ako 800.000 ľudí. Najčastejšie takto podporujú nemocničné organizácie, charity, školy či útulky. Slováci preferujú praktické využitie týchto prostriedkov - približne polovica chce dve percentá nasmerovať na sociálnu pomoc ľuďom v núdzi, podporu zdravia a sociálne služby.

Podľa Švrčkovej sa asignované dane menia na priamu podporu rodín, seniorov či škôl v komunitách. Rozhodnutím o poukázaní dvoch percent tak občan podľa nej priamo ovplyvňuje dostupnosť konkrétnej pomoci vo svojom okolí.