< sekcia Ekonomika

Slovenská sporiteľňa zaplatila vyšší odvod v objeme 16,9 mil. eur

Slovenská sporiteľňa, archívne foto Foto: TASR/František Iván

Viaceré banky, ktoré oslovila TASR minulý týždeň, sa vyjadrili odmietavo voči odvodu, nepovedali však, že ho nezaplatia.

Bratislava 23. januára (TASR) - Slovenská sporiteľňa zaplatila prvú časť zvýšeného bankového odvodu vo výške 16,9 milióna eur. Peniaze však chce od štátu späť. Banky musia zaplatiť odvod do 25. januára tohto roka.

Ako budú postupovať ostatné finančné domy je zatiaľ otázne. Viaceré banky, ktoré oslovila TASR minulý týždeň, sa vyjadrili odmietavo voči odvodu, nepovedali však, že ho nezaplatia. Potvrdili však, že využijú právne prostriedky na obranu.

Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka. Po novom však funguje aj naďalej a zdvojnásobil sa na 0,4 % z hodnoty pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky. V tomto roku by mali banky zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.

Slovenská sporiteľňa vo štvrtok informovala, že si ctí právo, preto ako zodpovedná firma zaplatila zvýšený bankový odvod. "Zvýšenie bankového odvodu považujeme za nezodpovedný politický krok, ktorý schválila vláda aj parlament a podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Bankový odvod výrazne narúša finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky, zhorší prístup ľuďom a firmám k úverom, navyše, zásadné výhrady k nemu majú aj Národná banka Slovenska, Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia," skonštatoval v stanovisku pre médiá generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Zároveň upozornil na to, že ide o vážny zásah do biznis modelu bánk. "Zvýšený bankový odvod určite negatívne pocítia všetci. Klienti na dostupnosti financovania, tiež zamestnanci bánk aj akcionári. Mrzí nás, že týmto krokom Slovensko stratilo časť svojej dobrej povesti medzi zahraničnými investormi, čo potvrdzujú aj závery stretnutí v posledných dňoch," vysvetľuje Krutil.

Napriek tomu, že vyšší odvod sporiteľňa za prvý štvrťrok zaplatila, chce sa brániť. "Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku," avizoval Krutil. Slovenská sporiteľňa podnikne právne kroky smerom k slovenským súdom a Ústavnému súdu s cieľom získať zaplatené milióny eur naspäť.

Novoročné zvýšenie bankovej dane ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy. Sporiteľňa upozorňuje na to, že kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %. Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú.

"Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani okolo 950 miliónov eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 miliónom eur. Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až o 415 miliónov eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu," dodáva Krutil.

Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň, spolu približne 25 miliónov eur. Sporiteľňa tiež uvádza, že banky a ich zamestnanci odvedú štátu ďalších vyše 300 miliónov eur na odvodoch a dani z príjmu fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak štát v roku 2020 dostane od bánk a ich zamestnancov asi 750 miliónov eur, výrazne viac ako bude zisk akcionárov bánk na Slovensku.

Banky sú povinné uhrádzať odvod v štyroch štvrťročných splátkach, a to vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho štvrťroka. Ministerstvo financií SR pri príprave novely argumentovalo tým, že potrebovalo pri schvaľovaní rozpočtu zabezpečiť, aby deficit v tomto roku neprekročil 0,49 % hrubého domáceho produktu. Tento cieľ bol ohrozený. Za zvýšenie odvodu sa postavil aj samotný koaličný Smer-SD, aj SNS. Podľa nich sa mal odvod zvýšiť pre rastúcu ziskovosť sektora, ale aj poplatky.