Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Miriam Lexmann (KDH) pri hlasovaní zohľadnila to, že platia záruky pre poľnohospodárov, ktoré EP na poslednú chvíľu pretlačil.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel/Štrasburg 22. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (21. 1.) zahlasovali za to, aby obchodnú zmluvu s Mercosurom preskúmal Súdny dvor EÚ. K dohode samotnej aj k hlasovaniu sa pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci, ktorí uviedli, že existuje istá podobnosť s obchodnou dohodou s Kanadou (CETA).
Miriam Lexmann (KDH) pri hlasovaní zohľadnila to, že platia záruky pre poľnohospodárov, ktoré EP na poslednú chvíľu pretlačil. „Na podporu poľnohospodárov som v rámci našej najsilnejšej frakcie ľudovcov spustila prvé kroky k zníženiu administratívnej záťaže a zjednodušeniu podmienok, ktoré od nich v súčasnosti vyžaduje európska legislatíva,“ uviedla. Rovnako zohľadnila aj to, že dohoda s Mercosurom je dôležitá pre slovenský priemysel, najmä automobilový, ktorý zamestnáva štvrť milióna ľudí na Slovensku. „Táto zmluva pomôže posilniť našu konkurencieschopnosť a hospodársky rast prostredníctvom diverzifikácie a zvýšenia dostupnosti kritických surovín pre našu ekonomiku,“ dodala.
Ľubica Karvašová (PS) podpis dohody s Mercosurom vníma ako strategický krok pre EÚ v čase, keď sa svetový poriadok triešti, rastie riziko obchodných vojen a najbližší partner, USA, sa čoraz častejšie vyhráža clami a nátlakom namiesto spolupráce. „EÚ tým jasne ukazuje, že chce zostať aktérom, ktorý stavia na pravidlách, otvorenom obchode a dlhodobých partnerstvách,“ povedala.
Dohoda je podľa nej príležitosť pre Európu aj pre slovenských exportérov, automobilový priemysel a ďalšie sektory, ktoré získajú lepší prístup na obrovský trh. Oceňuje, že všetky tovary, ktoré vstúpia na európsky trh, musia spĺňať európske normy, a že existujú ochranné mechanizmy pre prípad, že by dovoz ohrozoval výrobcov z EÚ.
Karvašová za relevantnú považuje paralelu s CETA, kde takisto boli veľké obavy, no po takmer ôsmich rokoch obchod medzi EÚ a Kanadou výrazne narástol. „V porovnaní s obdobím pred jej zavedením je dnes hodnota obchodu vyššia o viac ako 70 percent a mnohé európske firmy z dohody reálne profitujú, hoci je uplatňovaná len v režime dočasného vykonávania,“ skonštatovala.
Michal Wiezik (PS) tvrdí, že hlasovanie o tom, aby sa k dohode s Mercosur vyjadril súd, má politický rozmer. Časť poslancov, ktorí majú voči dohode výhrady, chce získať viac času a odklad jej plnenia. Samotný podpis dohody vníma ako dôležitý signál po dlhých rokoch rokovaní. „Dohodu podporujem pre jej potenciálne prínosy pre slovenský export, najmä pre automobilový priemysel. Zdôrazňujem však potrebu podpory férových podmienok pre slovenských a európskych poľnohospodárov prostredníctvom účinnej ochrannej doložky,“ odkázal.
Za dôležité považuje, aby dohoda obsahovala silné a vymáhateľné záväzky v oblasti ochrany životného prostredia, osobitne kladie dôraz na to, aby neprispievala k ďalšiemu odlesňovaniu v krajinách Mercosuru, naopak, aby podporovala jeho zastavenie a ochranu biodiverzity.
Podobnosť s dohodou CETA podľa neho ukazuje, že obchodné dohody fungujú, ak sú postavené na vysokých európskych štandardoch. O to by mala usilovať aj dohoda s Mercosurom.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) hlasoval za požiadavku, aby sa Súdny dvor EÚ vyjadril k otázke dohody s Mercosurom na získanie právnej istoty, pretože sa ukazuje, že Európska komisia si osvojila „pomerne násilné postupy presadzovania svojich plánov“.
„Moje hlasovanie však nie je predpoveďou môjho hlasovania o samotnej zmluve, hoci o nej mám vážne pochybnosti,“ uviedol. Z pohľadu Slovenska si uvedomuje pozitívny dosah na významné firmy pôsobiace v krajine, ale nezaujíma ho „dosah na HDP“ či vplyv na ekonomiku, ale vplyv na pracujúcich a ich rodiny. Lebo aj spätný pohľad na „prínosy“ zmluvy CETA dokazuje, že prosperita firiem neprináša automaticky aj prosperitu ich pracovníkov.
„Ak BusinessEurope argumentuje, že vďaka zmluve ušetria európske firmy na clách vyše štyroch miliárd eur ročne, mňa zaujíma, koľko z toho sa premení na vyššie platy zamestnancov, férové odmeňovanie živnostníkov, lepšie pracovné prostredie či sociálne politiky týchto firiem. Ak mám hlasovať za zmluvu s Mercosurom len pre vyššie zisky nadnárodných korporácií, tak to neurobím,“ odkázal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Miriam Lexmann (KDH) pri hlasovaní zohľadnila to, že platia záruky pre poľnohospodárov, ktoré EP na poslednú chvíľu pretlačil. „Na podporu poľnohospodárov som v rámci našej najsilnejšej frakcie ľudovcov spustila prvé kroky k zníženiu administratívnej záťaže a zjednodušeniu podmienok, ktoré od nich v súčasnosti vyžaduje európska legislatíva,“ uviedla. Rovnako zohľadnila aj to, že dohoda s Mercosurom je dôležitá pre slovenský priemysel, najmä automobilový, ktorý zamestnáva štvrť milióna ľudí na Slovensku. „Táto zmluva pomôže posilniť našu konkurencieschopnosť a hospodársky rast prostredníctvom diverzifikácie a zvýšenia dostupnosti kritických surovín pre našu ekonomiku,“ dodala.
Ľubica Karvašová (PS) podpis dohody s Mercosurom vníma ako strategický krok pre EÚ v čase, keď sa svetový poriadok triešti, rastie riziko obchodných vojen a najbližší partner, USA, sa čoraz častejšie vyhráža clami a nátlakom namiesto spolupráce. „EÚ tým jasne ukazuje, že chce zostať aktérom, ktorý stavia na pravidlách, otvorenom obchode a dlhodobých partnerstvách,“ povedala.
Dohoda je podľa nej príležitosť pre Európu aj pre slovenských exportérov, automobilový priemysel a ďalšie sektory, ktoré získajú lepší prístup na obrovský trh. Oceňuje, že všetky tovary, ktoré vstúpia na európsky trh, musia spĺňať európske normy, a že existujú ochranné mechanizmy pre prípad, že by dovoz ohrozoval výrobcov z EÚ.
Karvašová za relevantnú považuje paralelu s CETA, kde takisto boli veľké obavy, no po takmer ôsmich rokoch obchod medzi EÚ a Kanadou výrazne narástol. „V porovnaní s obdobím pred jej zavedením je dnes hodnota obchodu vyššia o viac ako 70 percent a mnohé európske firmy z dohody reálne profitujú, hoci je uplatňovaná len v režime dočasného vykonávania,“ skonštatovala.
Michal Wiezik (PS) tvrdí, že hlasovanie o tom, aby sa k dohode s Mercosur vyjadril súd, má politický rozmer. Časť poslancov, ktorí majú voči dohode výhrady, chce získať viac času a odklad jej plnenia. Samotný podpis dohody vníma ako dôležitý signál po dlhých rokoch rokovaní. „Dohodu podporujem pre jej potenciálne prínosy pre slovenský export, najmä pre automobilový priemysel. Zdôrazňujem však potrebu podpory férových podmienok pre slovenských a európskych poľnohospodárov prostredníctvom účinnej ochrannej doložky,“ odkázal.
Za dôležité považuje, aby dohoda obsahovala silné a vymáhateľné záväzky v oblasti ochrany životného prostredia, osobitne kladie dôraz na to, aby neprispievala k ďalšiemu odlesňovaniu v krajinách Mercosuru, naopak, aby podporovala jeho zastavenie a ochranu biodiverzity.
Podobnosť s dohodou CETA podľa neho ukazuje, že obchodné dohody fungujú, ak sú postavené na vysokých európskych štandardoch. O to by mala usilovať aj dohoda s Mercosurom.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) hlasoval za požiadavku, aby sa Súdny dvor EÚ vyjadril k otázke dohody s Mercosurom na získanie právnej istoty, pretože sa ukazuje, že Európska komisia si osvojila „pomerne násilné postupy presadzovania svojich plánov“.
„Moje hlasovanie však nie je predpoveďou môjho hlasovania o samotnej zmluve, hoci o nej mám vážne pochybnosti,“ uviedol. Z pohľadu Slovenska si uvedomuje pozitívny dosah na významné firmy pôsobiace v krajine, ale nezaujíma ho „dosah na HDP“ či vplyv na ekonomiku, ale vplyv na pracujúcich a ich rodiny. Lebo aj spätný pohľad na „prínosy“ zmluvy CETA dokazuje, že prosperita firiem neprináša automaticky aj prosperitu ich pracovníkov.
„Ak BusinessEurope argumentuje, že vďaka zmluve ušetria európske firmy na clách vyše štyroch miliárd eur ročne, mňa zaujíma, koľko z toho sa premení na vyššie platy zamestnancov, férové odmeňovanie živnostníkov, lepšie pracovné prostredie či sociálne politiky týchto firiem. Ak mám hlasovať za zmluvu s Mercosurom len pre vyššie zisky nadnárodných korporácií, tak to neurobím,“ odkázal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
