Brusel/Štrasburg 16. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok (15. 9.) odobrili rozšírenie súčasného mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a vytvorenia Dočasného dekarbonizačného fondu. Zároveň odobrili automatické zneplatňovanie emisných kvót v rámci európskych systémov obchodovania s emisnými povolenkami ETS1 a ETS2 a úpravu trhovej stabilizačnej rezervy. K téme sa pre TASR vyjadrili slovenskí europoslanci viacerých politických strán.

Podpredseda EP Martin Hojsík (PS) utorňajší balík úprav ETS a uhlíkového cla vníma ako krok vpred pri ochrane férovej súťaže pre európske, a teda aj slovenské firmy. „Som rád, že sa mi podarilo presadiť zlepšenie férovosti pri hliníku. Kľúčovým zostáva využitie peňazí za emisné povolenky členskými štátmi. Tie európske idú na modernizáciu priemyslu. Žiaľ, stovky miliónov, ktoré slovenská vláda ročne vyberie za emisné povolenky, nejdú ani na modernizáciu priemyslu, ani na pomoc domácnostiam pri zateplení či zelenej energii,“ uviedol.

Branislav Ondruš (Hlas-SD) upozornil, že jeho kritický postoj k systému ETS2 sa nezmenil, hoci v utorok hlasoval za, lebo to považuje za riešenie, ktoré čiastočne vylepšuje terajší stav. „Je pravdepodobné, že čím viac emisných povoleniek bude k dispozícii, tým prirodzenejšie bude klesať ich cena. V takom prípade systém ETS2 menej zaťaží konečných spotrebiteľov, ako keby sme povolenky držali v rezerve a neposkytli ich výrobcom, ktorí majú povinnosť za emisie platiť,“ vysvetlil.

Dodal, že najmä v politike zahraničného obchodu je systém ETS2 neobhájiteľný. Na jednej strane ním Brusel zavádza nové poplatky a predražuje tovary vyrábané v EÚ vrátane vykurovania, tepla či pohonných látok, na druhej strane však masívnym dovozom a nárastom tovarovej výmeny s inými časťami sveta spôsobuje znečistenie ovzdušie predovšetkým emisiami oxidu uhličitého a oxidov dusíka. „Som proti systému ETS2. Považujem ho za nespravodlivý voči obyvateľom EÚ a za neúčinný, pokiaľ ide o znižovanie emisií. Inými svojimi rozhodnutiami totiž euroinštitúcie spôsobujú, že sa do ovzdušia vypúšťa čoraz viac uhlíka,“ povedal.

Miriam Lexmann (KDH) systémy obchodovania s emisiami, či už pôvodný systém ETS1 alebo nový systém emisií z budov a dopravy, ETS2, považuje za problematické, lebo prispievajú k rastúcim nákladom domácností a likvidujú priemysel. „Podarilo sa síce účinnosť systému ETS2 odložiť o jeden rok, čo však nepovažujem za dostatočné riešenie. Kým budú prebiehať rokovania, je potrebné dosahy týchto systémov čo najviac zmierniť. Podporujem dočasné návrhy týkajúce sa týchto systémov, či už ide o pokračovanie voľných kvót po roku 2030 v rámci systému ETS2 alebo úpravu zneplatňovania voľných kvót v rámci systému ETS1,“ uviedla.

Monika Beňová (Smer-SD) tvrdí, že novými nástrojmi sa Európska komisia snaží reagovať na vzniknuté škody, čím „priznáva“, že jej doterajšia klimatická politika škodí európskej priemyselnej výrobe a urýchľuje jej odchod za hranice Únie. „Problémom však je, že tieto korekcie nebudú stačiť. Netvrdím, že nie sú užitočné, no neriešia hlavný problém európskeho priemyslu. Tým je, že pokiaľ budú európske podniky naďalej platiť výrazne vyššie ceny energií v porovnaní s výrobcami v Spojených štátoch alebo v Ázii, jednoducho nebudú konkurencieschopné,“ zdôraznila.

Hovorí, že namiesto kozmetických úprav Únia potrebuje výraznejšiu podporu pre fungujúce riešenia. K tým podľa nej patrí tlak na znižovanie cien energií pre energeticky náročné odvetvia, podpora pre dlhodobé kontrakty na elektrinu za stabilné ceny či kompenzácia nákladov, ktoré firmám spôsobuje súčasné nastavenie systému obchodovania s emisiami.




(spravodajca TASR Jaromír Novak)