Brusel/Štrasburg 10. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) na tohotýždňovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu rokovali o cieľoch Európskej komisie (EK) znížiť do roku 2040 emisie CO2 o 90 percent v porovnaní s rokom 1990. K tejto téme sa pre TASR vyslovili slovenskí europoslanci z viacerých politických strán.

Návrh narazil na názorovú nejednotu v EP. Frakcie zelených, socialistov a demokratov, ľavice či liberálov podporili návrh na ambicióznejšie klimatické ciele, europoslanci z radov Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a frakcií Patrioti pre Európu (P4E) a Európa suverénnych národov (ESN) boli proti. V mene europarlamentu bude rokovania o cieľoch v oblasti klímy do roku 2040 viesť frakcia P4E.

Podpredseda EP Martin Hojsík (RE/PS) uviedol, že každodenne narastajú ľudské a ekonomické dosahy klimatickej krízy. Extrémne suchá striedajú extrémne zrážky a škody pocítilo aj Slovensko. Návrh eurokomisie považuje za kompromis medzi odporúčaním vedcov a politickou vôľou ako dôležitý krok pre priemysel, pre predvídateľnosť investícií.

„Je kľúčové, aby sme riešenie klimatickej krízy dokázali využiť pre prosperitu, ale aj ako ekonomickú a bezpečnostnú príležitosť pre Slovensko a celú Európu. Očakávam, že Komisia predloží aj plány na spravodlivú transformáciu, ktorá zabezpečí dobre platené pracovné miesta a podporí konkurencieschopnosť,“ uviedol. Skritizoval zároveň kroky slovenskej vlády, lebo pre závislosť od fosílnych palív z Ruska priemysel čelí vysokým cenám energií.

„Občania nemajú dostatočnú podporu pre modernizáciu svojich domovov, napriek dostupným financiám mimo štátneho rozpočtu. Namiesto rozvoja zelených zdrojov energie im vláda aktívne hádže polená pod nohy. Toto všetko prehlbuje zaostávanie Slovenska a ohrozuje pracovné miesta a ekonomiku,“ povedal.

Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) tvrdí, že európske klimatické ciele musia byť realistické. Nový klimatický cieľ eurokomisie označila za nereálny až slepý cieľ, ktorý bude vodou na mlyn rôznym radikálnym stranám v Európe.

„Komisia bohužiaľ nevzala dostatočne do úvahy meniacu sa situáciu vo svete. Zníženie emisií nedosiahneme bez zapojenia sa najväčších znečisťovateľov, akými sú Čína, India či Spojené štáty. Bez nich, a to sa deje teraz, je sprísňovanie európskych cieľov len ďalšou strelou do nohy nášmu priemyslu a konkurencieschopnosti,“ vysvetlila.

Dodala, že ciele pre znižovanie emisií majú vznikať v spolupráci s priemyselným a poľnohospodárskym sektorom, musia byť realistické, a nie byť diktované zhora. Zelená transformácia má predstavovať zelenú modernizáciu, čiže dôraz na efektívnosť a udržateľnosť navrhovaných riešení a nemá obsahovať očakávania zamerané na radikálne zmeny vo fungovaní ekonomík členských štátov.

Michal Wiezik (RE/PS) pripomenul, že v Európe padajú teplotné maximá a je rekordný počet výstrah pre prebiehajúcu klimatickú krízu. Návrh EK s cieľmi do roku 2040 preto vníma ako ambiciózny a vedecky podložený klimaticky cieľ. „Je to dôležitý krok k dosiahnutiu klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, snaha podporiť investície do dekarbonizácie ťažkého priemyslu, energetiky, dopravy a sektora budov,“ povedal. Rovnako to podľa neho posilní vedúce postavenie európskych podnikov v oblasti priemyslu, využívanie veternej a solárnej energie, prípadne vodíka.

Ocenil, že cieľ prechodu na čistú energiu a odbremenenie sa od ruských fosílnych palív pre Európu znamená zvýšenie bezpečnosti.

Skritizoval fakt, že EP nenašiel väčšinu na urýchlené prijatie tohto návrhu eurokomisie, a tak hlavným vyjednávačom bude „klimaskeptická“ frakcia Patrioti pre Európu, ktoré môže blokovať rokovania a prijatie pozície EÚ pred klimatickou konferenciou OSN v Brazílii (COP30).

Český europoslanec Alexandr Vondra z frakcie ECR počas prejavu v pléne označil návrh eurokomisie za „od začiatku až do konca zlý“, za nerealistický a nepodložený žiadnou dopadovou štúdiou.

„Nedáme to technologicky, nedáme to finančne,“ povedal s dodatkom, že chybný je aj právny základ, lebo má zásadný vplyv na energetické mixy členských štátov, ktoré sú v ich výlučnej kompetencii. Obáva sa tiež, že tento návrh zlikviduje energeticky náročný priemysel a pochová obranyschopnosť EÚ.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)