Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že keď sa eurofondy rozkradnú, tak nepomáhajú ľuďom, pričom Slovensko má skúsenosť, že peniaze končia vo vreckách oligarchov alebo v haciendách.
Autor TASR
Štrasburg 9. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok (8. 10.) naznačili svoje priority pre pripravovanú protikorupčnú stratégiu Európskej komisie (EK). Slovenskí europoslanci pre spravodajcu TASR potvrdili, že na stratégiu majú rôzne pohľady.
Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že keď sa eurofondy rozkradnú, tak nepomáhajú ľuďom, pričom Slovensko má skúsenosť, že peniaze končia vo vreckách oligarchov alebo v haciendách. Pripomenula slová šéfky Európskej prokuratúry Laury Kővesiovej, že tento úrad eviduje podvody a korupčné schémy za stovky miliónov eur.
„Je to silná téma. Európska komisia konzultovala so všetkými možnými organizáciami, inštitúciami, členskými štátmi, ako zlepšiť ochranu európskych prostriedkov pred korupciou, bude to postupne vyhodnocovať,“ vysvetlila. Za dôležité považuje, aby sa zlepšila koordinácia medzi krajinami, lebo korupčné schémy neraz presahujú hranice jedného členského štátu.
Monika Beňová (Smer-SD) túto iniciatívu označila za veľmi vágnu. Tvrdí, že EÚ už má nástroje, ako bojovať proti korupcii, je tu Úrad EÚ na boj proti podvodom (OLAF) a tiež Európska prokuratúra (EPPO), ktorá má obrovské kompetencie v rámci členských štátov.
„Toto je len taký falošný signál alebo marketingový ťah, že ideme ešte viac sprísniť boj proti korupcii. Ale kde treba najviac bojovať proti korupcii? Predsa v Bruseli. Ak chce eurokomisia ukázať, že chce sprísniť boj proti korupcii, nech začnú u seba doma, v našich inštitúciách,“ uviedla s odkazom na aféry za ostatných päť rokov ako Katargate, vyšetrovanie bývalej šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej, bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa či neštandardný prístup bývalého podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa k mimovládnym organizáciám alebo netransparentné nákupy vakcín Ursuly von der Leyenovej počas pandémie COVID-19.
Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) spresnila, že korupcia stojí EÚ ročne medzi 179 až 990 miliardami eur. Uviedla, že na Slovensku v roku 2025 nebol zistený ani jeden prípad vysokej korupcie, hoci 40 % slovenských firiem hovorí, že im korupcia zabránila získať zákazky. Na úrovni EÚ to tvrdí 30 % firiem.
„Máme stratégiu, ale máme už aj legislatívu a tieto dve veci treba spojiť. Nová stratégia nemá nahrádzať prácu slovenských orgánov činných v trestnom konaní, polície, prokuratúry. Má upozorniť na cezhraničný rozmer, zaistiť lepšiu ochranu európskych peňazí, aby štandardy ochrany európskych zdrojov neboli rozdielne v rámci členských krajín,“ vysvetlila. To sa podľa nej týka harmonizácii pravidiel v oblasti lobingu či konfliktu záujmov, lebo to všetko má aj cezhraničný dopad.
Branislav Ondruš (za Hlas-SD) považuje za dôležité, aby EÚ nastavila také pravidlá, ktoré ubezpečia daňových poplatníkov, že politici ich peniaze spravujú správne, a že ich nezneužívajú vo svoj vlastný prospech.
„Na druhej strane musím povedať, že je ťažké presadzovať boj proti korupcii, ak na čele Európskej komisie stojí osoba, ktorá sa preukázateľne dopúšťala korupčného správania, keď utajeným spôsobom, cez SMS dohodla kšeft za desiatky miliárd eur, ktoré musia zaplatiť daňoví poplatníci členských krajín,“ uviedol.
Dodal, že korupcia je do značnej miery otázka „akejsi kultúry, ktorá panuje v štáte“ a darmo sa prijímajú nejaké pravidlá, ak ľudia sú zvyknutí, že korupcia funguje, že je to v poriadku, a že sa s tým nejak zmieria.
„Ryba smrdí od hlavy a schody sa zametajú zhora. Takže, ak má byť snaha eurokomisie o potieranie korupcie v súvislosti s európskymi peniazmi dôveryhodná, v prvom rade by musela začať sama od seba a nič také sa nedeje,“ odkázal.
Lucia Yar (PS) upozornila, že EP nedávno schválil protikorupčný rámec, ktorý dáva základ a definície tomu, čo vlastne boj s korupciou znamená.
„Je to veľká požiadavka obyvateľov, 70 percent Európanov si myslí, že korupcia je problém. A na Slovensku ešte viac ľudí vníma korupciu ako zásadný problém,“ opísala situáciu. Dodala, že EÚ korupcia stojí ročne až šesť percent HDP. Nová stratégia nadväzuje na protikorupčný rámec, pričom chce riešiť omnoho viac vecí, posilniť prevencie a zaviesť spoločné metódy aj na trestanie a riešenie korupčných afér aj na tých najvyšších miestach.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že keď sa eurofondy rozkradnú, tak nepomáhajú ľuďom, pričom Slovensko má skúsenosť, že peniaze končia vo vreckách oligarchov alebo v haciendách. Pripomenula slová šéfky Európskej prokuratúry Laury Kővesiovej, že tento úrad eviduje podvody a korupčné schémy za stovky miliónov eur.
„Je to silná téma. Európska komisia konzultovala so všetkými možnými organizáciami, inštitúciami, členskými štátmi, ako zlepšiť ochranu európskych prostriedkov pred korupciou, bude to postupne vyhodnocovať,“ vysvetlila. Za dôležité považuje, aby sa zlepšila koordinácia medzi krajinami, lebo korupčné schémy neraz presahujú hranice jedného členského štátu.
Monika Beňová (Smer-SD) túto iniciatívu označila za veľmi vágnu. Tvrdí, že EÚ už má nástroje, ako bojovať proti korupcii, je tu Úrad EÚ na boj proti podvodom (OLAF) a tiež Európska prokuratúra (EPPO), ktorá má obrovské kompetencie v rámci členských štátov.
„Toto je len taký falošný signál alebo marketingový ťah, že ideme ešte viac sprísniť boj proti korupcii. Ale kde treba najviac bojovať proti korupcii? Predsa v Bruseli. Ak chce eurokomisia ukázať, že chce sprísniť boj proti korupcii, nech začnú u seba doma, v našich inštitúciách,“ uviedla s odkazom na aféry za ostatných päť rokov ako Katargate, vyšetrovanie bývalej šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej, bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa či neštandardný prístup bývalého podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa k mimovládnym organizáciám alebo netransparentné nákupy vakcín Ursuly von der Leyenovej počas pandémie COVID-19.
Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) spresnila, že korupcia stojí EÚ ročne medzi 179 až 990 miliardami eur. Uviedla, že na Slovensku v roku 2025 nebol zistený ani jeden prípad vysokej korupcie, hoci 40 % slovenských firiem hovorí, že im korupcia zabránila získať zákazky. Na úrovni EÚ to tvrdí 30 % firiem.
„Máme stratégiu, ale máme už aj legislatívu a tieto dve veci treba spojiť. Nová stratégia nemá nahrádzať prácu slovenských orgánov činných v trestnom konaní, polície, prokuratúry. Má upozorniť na cezhraničný rozmer, zaistiť lepšiu ochranu európskych peňazí, aby štandardy ochrany európskych zdrojov neboli rozdielne v rámci členských krajín,“ vysvetlila. To sa podľa nej týka harmonizácii pravidiel v oblasti lobingu či konfliktu záujmov, lebo to všetko má aj cezhraničný dopad.
Branislav Ondruš (za Hlas-SD) považuje za dôležité, aby EÚ nastavila také pravidlá, ktoré ubezpečia daňových poplatníkov, že politici ich peniaze spravujú správne, a že ich nezneužívajú vo svoj vlastný prospech.
„Na druhej strane musím povedať, že je ťažké presadzovať boj proti korupcii, ak na čele Európskej komisie stojí osoba, ktorá sa preukázateľne dopúšťala korupčného správania, keď utajeným spôsobom, cez SMS dohodla kšeft za desiatky miliárd eur, ktoré musia zaplatiť daňoví poplatníci členských krajín,“ uviedol.
Dodal, že korupcia je do značnej miery otázka „akejsi kultúry, ktorá panuje v štáte“ a darmo sa prijímajú nejaké pravidlá, ak ľudia sú zvyknutí, že korupcia funguje, že je to v poriadku, a že sa s tým nejak zmieria.
„Ryba smrdí od hlavy a schody sa zametajú zhora. Takže, ak má byť snaha eurokomisie o potieranie korupcie v súvislosti s európskymi peniazmi dôveryhodná, v prvom rade by musela začať sama od seba a nič také sa nedeje,“ odkázal.
Lucia Yar (PS) upozornila, že EP nedávno schválil protikorupčný rámec, ktorý dáva základ a definície tomu, čo vlastne boj s korupciou znamená.
„Je to veľká požiadavka obyvateľov, 70 percent Európanov si myslí, že korupcia je problém. A na Slovensku ešte viac ľudí vníma korupciu ako zásadný problém,“ opísala situáciu. Dodala, že EÚ korupcia stojí ročne až šesť percent HDP. Nová stratégia nadväzuje na protikorupčný rámec, pričom chce riešiť omnoho viac vecí, posilniť prevencie a zaviesť spoločné metódy aj na trestanie a riešenie korupčných afér aj na tých najvyšších miestach.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
