Štrasburg 11. marca (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu prijal návrhy na vybudovanie jednotného trhu EÚ v oblasti obrany. Rozpory k tejto téme pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Michal Wiezik (PS) verí, že Európa sa na to pozerá pragmaticky a prakticky, poučená geopolitickým vývojom. „Nikdy neviete, z ktorej strany príde útok, no vždy je lepšie byť pripravený ako zaskočený,“ skonštatoval. Pripomenul, že Únia čelí hybridným útokom a aj fyzickým na svoju kritickú infraštruktúru. „Zvýšiť obranu je dôležité. Mali by sme byť čo najefektívnejší. Nemíňať peniaze tam, kde netreba, nemíňať ich duplicitne, využívať silu Európy, že keď sa za niečo stavia spoločne, tak ten postup je efektívnejší, rýchlejší a lacnejší,“ vysvetlil.



Spoločné nákupy vojenskej a obrannej techniky a zlepšenie potenciálu brániť sa pred rôznymi typmi útokov - aj nových útokov, s ktorými nikto nerátal - vidí ako najlepší scenár. Dodal, že v roku 2022 boli nákupy obrannej techniky cez spoločné európske obstarávanie na úrovni 18 % minutej sumy. Cieľom je dosiahnuť do roku 2027 aspoň 40 %. Tvrdí, že to nejde proti NATO ani autonómnosti jednotlivých krajín a že sústrediť sa treba na tri smery, a to drony, lebo vojna na Ukrajine ukázala, že o tom sú moderné vojny, potom protileteckú a protivzdušnú obranu a aj určitý obranný rámec proti vesmírnym útokom.

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) tvrdí, že to, čo sa týka vojenských záležitostí, nepatrí do politík EÚ. „Nemyslím si, že ďalšou úrovňou integrácie by mala byť obranná únia. Na túto spoluprácu máme NATO,“ odkázala. Dodala, že europarlament diskutuje o znížení prekážok pri spoločnom obstarávaní v oblasti obrany, čo vníma podozrivo po tom, ako krajiny EÚ spoločne obstarávali vakcíny.



„Toto je len snaha Ursuly von der Leyenovej, aby zobrala ďalšie kompetencie a peniaze pod svoje vlastné rozhodovanie a nekomunikovala s členskými štátmi,“ povedala. Nepovažuje za vhodné „obetovať“ integritu Únie, teda myšlienku mieru, na ktorej je postavená, aby sa EÚ premenila na obrannú alianciu či na vojenskú inštitúciu. Kritizuje, že EÚ výdavky na obranu zaraďuje do dlhodobého rozpočtu namiesto toho, aby peniaze prúdili do regiónov či do poľnohospodárstva.

Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že dnes krajiny EÚ robia vlastný vývoj, verejné obstarávanie, investície do vedy a výskumu a do výroby v tejto oblasti. „Tu by sme chceli zabrať, aby sa to zharmonizovalo. Minimálne v krajinách V4 by sme sa mohli skoordinovať pri verejnom obstarávaní, lebo to zníži ceny,“ uviedla. Podľa nej cieľom je mať za nižšie ceny viac osohu, lebo väčšou koordináciou a kompatibilitou arzenálu EÚ dokáže vykonávať spoločnú obranu. „Chceme sa zamerať na vnútorné bariéry, aby sme trh zjednotili. Znížia sa náklady a zvýši sa kompatibilita,“ skonštatovala.

Branislav Ondruš (Hlas-SD) upozornil, že na obranu krajín EÚ existuje NATO a nie je dôvod to meniť. „Nesúhlasím s tým, aby sme zvyšovali výdavky na obranu, či už na európskej alebo na národných úrovniach, ak nezabezpečíme, že tie výdavky sa minú na území EÚ, že podporíme európske zbrojovky a zaviažeme ich k tomu, že príjmy z verejných zdrojov premietnu do lepších pracovných podmienok zamestnancov, do férovejšieho odmeňovania,“ povedal.



Dodal, že nová legislatíva EÚ by mala obmedziť subdodávateľské reťazce, neumožniť zbrojovkám zamestnávať živnostníkov, ale zavádzať kolektívne zmluvy s odbormi a zaistiť lepšie platy a lepšie pracovné podmienky.

„Ak nebudú tieto podmienky splnené, tak to považujem za vyhadzovanie peňazí, čo sa obráti proti EÚ a jej členským štátom. Takto postavené výdavky na zbrojenie nám nepomôžu lepšie chrániť Európu, ale prispejú k väčšej vnútornej destabilizácii,“ upozornil.

Lucia Yar (PS) upozornila, že spoločný trh EÚ v priemysle je 450 miliónov ľudí a okolo 18 biliónov eur, ale v obrannom priemysle sú špeciálne výnimky, že národné vlády môžu nakupovať obranné spôsobilosti aj mimo EÚ. „Skoro polovica našich peňazí končí v peňaženkách mimo Únie. Podporuje zamestnanosť a konkurencieschopnosť inde. Tomuto chceme zabrániť, chceme, aby sa investovalo viac do nás, aby sme spoločne kupovali a tá hodnota aby zostávala doma. Ak v obrannom priemysle budeme robiť spoločne v EÚ viac, podporí to našu zamestnanosť, našu ekonomiku a konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku to bude veľká pomoc pre našu bezpečnosť,“ odkázala.

Ľubica Karvašová (PS) tvrdí, že je kľúčové, aby nové pravidlá jednotného trhu neboli šité na mieru najväčším hráčom, aby odstraňovanie bariér a spoločné obstarávanie boli šancou aj pre slovenské podniky.

„Naším cieľom je, aby sa do európskych dodávateľských reťazcov zapojil aj slovenský obranný priemysel, ktorý má vybudovaný know-how, ale napríklad aj inovatívne technologické firmy na východe Slovenska, ktoré môžu prispieť k modernizácii a digitálnej bezpečnosti,“ uviedla. Tvrdí, že integrovaný trh musí fungovať tak, aby aj strední a menší subdodávatelia z regiónov mali rovnaký prístup k novým príležitostiam ako nadnárodné koncerny. „Európska strategická autonómia nesmie zostať len na papieri, musí prinášať hmatateľné výsledky aj pre ľudí na Slovensku,“ spresnila.






(spravodajca TASR Jaromír Novak)