FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa bojí, že rozpočtová pozícia EP nenájde odozvu u členských štátov a v Európskej komisii.
Autor TASR
Štrasburg/Brusel 24. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu (22. 10.) oznámil, že do rokovaní s členskými štátmi o rozpočte EÚ na rok 2026 ide s požiadavkou pridať takmer o 600 miliónov eur viac, ako navrhla Európska komisia (EK) a že odmieta 1,3-miliardové škrty v základných programoch EÚ. K téme sa pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci. Prvé kolo rokovaní medzi inštitúciami EÚ sa očakáva 4. novembra.
Lucia Yar (RE/PS), ako podpredsedníčka rozpočtového výboru EP a koordinátorka frakcie Obnovme Európu (RE), bola zapojená do procesu doterajších vyjednávaní. Ocenila, že sa liberálom podarilo presadiť, aby europarlament pri dolaďovaní budúcoročného rozpočtu trval na miliónoch eur na výskum a inovácie, na zdravie aj na obranu. „To sú investície, ktoré idú do ľudí a pre všetkých Európanov. Som rada, že do tohto prichádza aj slovenský element, že sa zameriavame na sociálne oblasti a že zaručíme, aby v tých ďalších vyjednávaniach, ktoré nás čakajú, každé euro skončilo v rukách ľudí,“ opísala situáciu.
Pripomenula, že rokovania o rozpočte medzi euroinštitúciami vždy bývajú ťažké a počas svojho vystúpenia v pléne EP uviedla, že nedokáže pochopiť, ako členské štáty môžu škrtať na tak dôležitých európskych programoch, ako je napríklad Erasmus+. Spresnila, že frakcia RE bojuje za to, aby k tým škrtom nedošlo a vyjadrila nádej, že sa nájde dohoda a vyjednávači členských krajín pochopia, že na ľuďoch sa nešetrí.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) uviedla, že v rozpočte na rok 2026 EP považuje za dôležité navýšiť financie pre oblasti ako poľnohospodárstvo, hlavne na podporu malým a stredným farmárom, čo podporí aj potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť Únie. „Je tam tiež väčšia podpora pre vedu a výskum, aby sme sa posúvali vpred pri nástupe digitalizácie a umelej inteligencie a dobehli našich konkurentov a súperov v tejto oblasti,“ povedala. Víta aj viac investícií do mladých ľudí, hlavne do vzdelávania a rôznych výmenných pobytov, aby mladí získavali skúsenosti aj z iných krajín.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa bojí, že rozpočtová pozícia EP nenájde odozvu u členských štátov a v Európskej komisii. „Pri rozpočte by sme mali dôslednejšie diskutovať so zástupcami členských krajín, skôr, než začneme presadzovať zmeny, pretože sú to členské krajiny, ktoré ten rozpočet napĺňajú,“ vysvetlil. Myslí si, že europarlament dlhodobo vo vzťahu k rozpočtu preukazuje nerealistickú predstavu a prístup.
Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) pripomenula, že navýšenie rozpočtu EÚ na rok 2026 prešlo aj preto, lebo to bola požiadavka na dofinancovanie niektorých špeciálnych programov, ktoré Európsky parlament považuje za dôležité, napríklad rôzne sociálne služby alebo študentský program Erasmus+. „Považujem to za správne. Nemôžeme stále navyšovať peniaze iba na zbrojenia a zbrane. Musíme myslieť aj na ľudí a na to, čo naozaj ľudia potrebujú, aké sú ich problémy alebo programy v oblasti sociálnej starostlivosti,“ odkázala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Lucia Yar (RE/PS), ako podpredsedníčka rozpočtového výboru EP a koordinátorka frakcie Obnovme Európu (RE), bola zapojená do procesu doterajších vyjednávaní. Ocenila, že sa liberálom podarilo presadiť, aby europarlament pri dolaďovaní budúcoročného rozpočtu trval na miliónoch eur na výskum a inovácie, na zdravie aj na obranu. „To sú investície, ktoré idú do ľudí a pre všetkých Európanov. Som rada, že do tohto prichádza aj slovenský element, že sa zameriavame na sociálne oblasti a že zaručíme, aby v tých ďalších vyjednávaniach, ktoré nás čakajú, každé euro skončilo v rukách ľudí,“ opísala situáciu.
Pripomenula, že rokovania o rozpočte medzi euroinštitúciami vždy bývajú ťažké a počas svojho vystúpenia v pléne EP uviedla, že nedokáže pochopiť, ako členské štáty môžu škrtať na tak dôležitých európskych programoch, ako je napríklad Erasmus+. Spresnila, že frakcia RE bojuje za to, aby k tým škrtom nedošlo a vyjadrila nádej, že sa nájde dohoda a vyjednávači členských krajín pochopia, že na ľuďoch sa nešetrí.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) uviedla, že v rozpočte na rok 2026 EP považuje za dôležité navýšiť financie pre oblasti ako poľnohospodárstvo, hlavne na podporu malým a stredným farmárom, čo podporí aj potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť Únie. „Je tam tiež väčšia podpora pre vedu a výskum, aby sme sa posúvali vpred pri nástupe digitalizácie a umelej inteligencie a dobehli našich konkurentov a súperov v tejto oblasti,“ povedala. Víta aj viac investícií do mladých ľudí, hlavne do vzdelávania a rôznych výmenných pobytov, aby mladí získavali skúsenosti aj z iných krajín.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa bojí, že rozpočtová pozícia EP nenájde odozvu u členských štátov a v Európskej komisii. „Pri rozpočte by sme mali dôslednejšie diskutovať so zástupcami členských krajín, skôr, než začneme presadzovať zmeny, pretože sú to členské krajiny, ktoré ten rozpočet napĺňajú,“ vysvetlil. Myslí si, že europarlament dlhodobo vo vzťahu k rozpočtu preukazuje nerealistickú predstavu a prístup.
Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) pripomenula, že navýšenie rozpočtu EÚ na rok 2026 prešlo aj preto, lebo to bola požiadavka na dofinancovanie niektorých špeciálnych programov, ktoré Európsky parlament považuje za dôležité, napríklad rôzne sociálne služby alebo študentský program Erasmus+. „Považujem to za správne. Nemôžeme stále navyšovať peniaze iba na zbrojenia a zbrane. Musíme myslieť aj na ľudí a na to, čo naozaj ľudia potrebujú, aké sú ich problémy alebo programy v oblasti sociálnej starostlivosti,“ odkázala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
