Štrasburg 17. júna (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok (16. 6.) schválili pravidlá, ktoré posilnia postavenie poľnohospodárov a stabilizujú ich príjmy. Tento krok podporili aj slovenskí europoslanci, ktorých oslovil spravodajca TASR.

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) pri posilnení úlohy farmárov v EÚ vníma dva dôležité momenty - zlepšenie postavenia výrobcov mlieka a označovanie mäsa a mäsových výrobkov. „V EÚ máme problém s cenami mlieka. Výkupná cena je nízka aj preto, lebo je problém vyvážať do Ruska a do Číny, ktorí boli významnými odberateľmi. Veľa mlieka v Únii zostáva, jeho cena sa znižuje a je problém ho predať za výrobné náklady,“ upozornila.



EP podľa nej podporuje „francúzsky model“, aby členské štáty vytvorili online systém, kde budú minimálne ceny odkupu mlieka, ktoré nemožno podliezť, aby kryli aspoň výrobné náklady a zaistili výrobcom minimálnu maržu. „Veľká debata je o tom, čo je vlastne mäso. Návrh hovorí, že mäso môže byť len to, čo pochádza zo zvierat, tak to označené musí byť aj pri výrobkoch. Označenia, ako je pečeň alebo steak, môžu byť len pre mäsové výrobky, aby sa odlíšili od náhrad z laboratória alebo výrobkov zo sóje, ktoré sú často označované podobne,“ povedala.

Michal Wiezik (PS) tvrdí, že farmári sú v nevýhodnom postavení vo vzťahu k veľkým odberateľom. Zistil to aj počas stretnutia s farmármi z Francúzska, ktorí museli odpredávať svoje zemiaky veľkému reťazcu v cene jedného centa za kilogram. „Keď si to prerátame na náklady, kde výrobu tony zemiakov stojí možno 120 eur a dostanete za to zlomok tej ceny, tak to likviduje farmárov,“ odkázal. K takýmto prípadom podľa neho dochádza príliš často na to, aby ich bolo možné ignorovať.

„Neférové ceny dlhodobo rezonujú v požiadavkách farmárov. Sú nútení predávať pod cenu veľkým odberateľom, pretože inak nevedia svoju produkciu predať. K tomuto nemá dochádzať,“ dodal. To znamená určiť limity potravinovým reťazcom, kam až môžu ísť s cenou, aby nevykorisťovali farmárov a aby tí neopúšťali svoje farmy. „Súčasťou riešenia je aj to, že pre nových farmárov, ktorí by chceli podnikať v tomto odvetví, budú podmienky nastavené tak, aby boli férové, aby za prácu dostali aj primeranú plácu,“ spresnil.

Branislav Ondruš zvolený za Hlas-SD to vníma ako správny krok. Tvrdí, že Únia by mala viac podporovať vytváranie predajných sietí samotnými poľnohospodármi. Za dobrý príklad považuje Španielsko, kde fungujú odbytové družstvá malých farmárov, ktorí sa spoja, dostanú podporu od štátu a vytvoria si vlastné obchodné siete. „Nielen, že obchody predávajú za férovú cenu, aby bola udržateľná poľnohospodárska výroba, ale nevytvárajú zbytočný zisk, ktorý sa vyváža do zahraničia. Na Slovensku trpíme tým, že nemáme vlastné maloobchodné siete, okrem jednej. Tie siete sú zahraničné, prišli na Slovensko podnikať, aby vytvárali zisk a ten potom vyvážajú do zahraničia,“ upozornil.



Za efektívny krok považuje podporiť poľnohospodárov, najmä menších farmárov, aby si založili vlastné odbytové siete, ktoré budú spoluvlastniť, v podobe družstiev. Fungovať by mohli na neziskovom princípe, ziskom pre farmárov by boli férové ceny v obchodoch.

Monika Beňová (Smer-SD) hovorí, že farmári musia znášať rastúce náklady, no nemôžu to zohľadniť pri predaji. „Reťazce, ktoré ich produkty vykupujú, majú páky na to, aby väčšinu záťaže prenášali na prvovýrobcov,“ uviedla. Pripomenula, že súčasťou opatrení je rozšírenie možností kolektívneho vyjednávania podmienok predaja, čo znamená ťažšie obchádzať zastrešujúce organizácie a individuálne sa dohadovať s jednotlivými poľnohospodármi.

„Cieľom je väčšia stabilita a predvídateľnosť obchodných vzťahov a zníženie rizika vykonávania účelových zmien zo strany odberateľov. Prínos by to bol aj pre slovenských producentov mlieka, mäsa, ovocia či zeleniny, ktorí sú najzraniteľnejšími sektormi domácej agrovýroby,“ odkázala.