Štrasburg 12. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) spolu so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie počas tohtotýždňovej plenárnej schôdze diskutovali o tom, ako prejsť z neúplného jednotného trhu na „jeden trh pre jednu Európu“ a ako znižovať administratívnu záťaž a bariéry a zjednodušiť prevádzkové prostredie pre podniky. Na detaily a dosahy jednotného trhu TASR upozornili slovenskí europoslanci z viacerých politických strán a frakcií.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že po dekádach integrácie a množstve prijímaných opatrení zostáva jednotný trh v mnohých oblastiach neúplný a fragmentovaný. Za dôvod považuje pomalú harmonizáciu pravidiel a aj to, že keď sa niektoré z bariér podarí odstrániť, vzniknú mnohé ďalšie.

„Pri tovaroch je situácia ako tak v poriadku, horšie je to v prípade trhu so službami. Tie tvoria viac ako 70 percent súčasnej európskej ekonomiky,“ pripomenula. Spája sa to podľa nej s rôznymi licenčnými pravidlami, rozdielnymi kvalifikačnými požiadavkami či národnými reguláciami, ktoré sa snažila riešiť smernica o službách na vnútornom trhu, no podarilo sa to len čiastočne.

Ako problém vníma aj európsku reguláciu, ktorá sa v mnohých oblastiach, ako digitálna ekonomika, umelá inteligencia či ochrana dát, rozrastá a zvyšuje požiadavky, povinnosti a administratívne náklady pre firmy, čo oslabuje konkurencieschopnosť a poškodzuje ekonomické záujmy Únie a jej členských štátov.

„Efektívne zbavovanie sa bariér znamená nie prijímanie nových, ale odstraňovanie existujúcich regulácií. Je podstatné, aby ďalší rozvoj jednotného trhu rešpektoval špecifiká a potreby jednotlivých národných ekonomík a prispieval tak k zvyšovaniu ich prosperity,“ uzavrela.

Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že tá byrokracia „nie je európska, ale národná“. Domáci politici sa podľa neho vždy vyhovárajú na Brusel, ale sami vymýšľajú pravidlá, ktoré idú nad tie európske. Ako príklad uviedol kontrolu originality vozidla pri dovoze auta z inej krajiny EÚ. „Máme jednotné pravidlá na to, aké autá môžu vstúpiť na trh. Mala by stačiť jednoduchá STK, a nie nejaká kontrola originality vozidla. A je veľa takých príkladov, ktoré sú škodlivé pre občanov a stoja ich množstvo peňazí navyše,“ dodal.



Tvrdí, že Bratislava, Berlín, Paríž či Madrid si nemajú vymýšľať dodatky a prílepky, ktorými len komplikujú život ľuďom a firmám. „Potrebujeme silnejšiu Európu. O tomto je pomerne široká zhoda a očakávam, že v tomto budeme silnejšie vystupovať voči členským štátom,“ povedal a dodal, že europoslanci sa pozerajú na to, čo sa dá robiť na európskej úrovni, ale ich rola je aj dozerať na to, ako európske zákony zavádzajú do praxe členské štáty. Práve v tomto by mal byť europarlament silnejší, tvrdí.

Branislav Ondruš (Hlas-SD) verí, že treba zabezpečiť to, aby z vnútorného trhu mali rovnaký osoh všetci. „Často sa o posilnení vnútorného trhu rozpráva v súvislosti s tým, aby sme odstraňovali rôzne bariéry medzi jednotlivými členskými štátmi. Ale treba sa pozrieť na to, akej povahy tie bariéry sú,“ vysvetlil.

Skonkretizoval, že Slovensko teraz dopláca na jednotný európsky trh, lebo nemecký majiteľ Považského cukrovaru sa rozhodol, že ho zatvorí. Lebo nemá žiadne bariéry, aby cukor vyrobený inde predával na Slovensku a z našej fabriky si urobil iba medzisklad.



„Myslím si, že pri debate o zjednocovaní európskeho trhu, o odstraňovaní nezmyselných administratívnych bariér, treba zaviesť vyvážené opatrenia. Také pravidlá, ktoré neumožnia veľkým korporáciám, nadnárodným hráčom zlikvidovať tých malých, ktorí poskytujú pracovné príležitosti,“ opísal situáciu.

Ondruš je za to, aby pri verejnom obstarávaní EÚ nielen umožnila, ale nútila verejných obstarávateľov uprednostňovať domácich a európskych dodávateľov všade tam, kde je to možné, napríklad pri potravinách alebo agroproduktoch. Doplnil, že to ale musí byť urobené tak, aby z toho profitovali aj pracujúci ľudia, ich rodinní príslušníci, ľudia z regiónov Európy, nielen nadnárodné korporácie likvidujúce slabých alebo menších hráčov.



(spravodajca TASR Jaromír Novak)