Brusel/Štrasburg 9. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka odkázali Európskej komisii, na čo by nemala zabudnúť pri príprave budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Spravodajca TASR k tejto téme oslovil slovenských europoslancov z viacerých politických skupín a frakcií.

Ľubica Karvašová (RE/PS) upozornila, že spoločná poľnohospodárska politika má priamy vplyv na rozvoj regiónov, rozhoduje o tom, či bude krajina obhospodarovaná, či farmári dostanú férovú odmenu za svoju prácu a či mladí ľudia zostanú žiť na vidieku.

„Po roku 2027 by sa táto politika mala viac zamerať na odolnosť a udržateľnosť vidieka. Je kľúčové, aby sa priame platby rozdeľovali spravodlivo a boli konečne dorovnané medzi štátmi EÚ. Podporu musia dostať najmä mladí a malí farmári - tí, ktorí chcú hospodáriť ekologicky, no často majú problém s prístupom k pôde či technológiám,“ vysvetlila.

Dodala, že čerpanie eurofondov musí byť jednoduchšie, ale nesmie sa to diať na úkor prírody. To podľa nej zaistí, že aj ľudia vo vidieckych oblastiach Slovenska budú mať dôvod zostať, pracovať a dôstojne žiť tam, kde vyrástli. Nevyhnutné je však partnerov v EÚ presvedčiť, že eurofondy budú na Slovensku využité efektívne a bez podozrení zo zneužitia, preto je potrebné, aby vláda a Pôdohospodárska platobná agentúra ku všetkým podozreniam pristupovali zodpovedne a transparentne.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) je presvedčený, že po vyše 20 rokoch v EÚ nastal čas na rovnaké platby pre poľnohospodárov z eurorozpočtu bez ohľadu na to, v ktorej členskej krajine pôsobia. Preto chce spoločne s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer-SD) aktívne presadzovať rovnaké podmienky a rovnaké dotácie pre slovenských poľnohospodárov, ako majú ich kolegovia z Nemecka, Francúzska či Španielska alebo Dánska.

„V rámci Programu rozvoja vidieka budem požadovať povinný podiel investičnej pomoci vyčlenený pre sociálne podniky v poľnohospodárstve a potravinárstve. Súhlasím s investičnými dotáciami pre všetkých, ale požadujem istotu, že časť dotácií poskytneme tým poľnohospodárskym podnikom, ktoré dávajú pracovné príležitosti ľuďom s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaným či ľuďom z vylúčených rómskych komunít,“ povedal. Zdôraznil, že namiesto nezmyselných „zelených“ podmienok by mala EÚ podmieniť poľnohospodárske či potravinárske dotácie sociálnymi prínosmi dotovaných podnikov, okrem zamestnanosti aj vytváraním kvalitných životných podmienok pre ľudí na vidieku.

Michal Wiezik (RE/PS) aj počas svojho vystúpenia v pléne EP k tejto téme sa prihovoril za podporu mladých, malých a stredných farmárov a ocenil, že eurokomisia sa chce uberať týmto smerom a pomáhať pri zatraktívnení farmárčenia, nastavenie férových cien a určovaní podmienok voči dovozu z tretích krajín.

„Obávam sa, že to nemusí stačiť. Vo svete v roku 2027 bude klimatická kríza horšia ako dnes, budeme čeliť väčším suchám, záplavám a výpadkom komodít. Musíme sa na to dôsledne pripraviť a my to nerobíme,“ opísal situáciu. Kritizoval, že EÚ uvoľňuje zelené opatrenia na ochranu pôdy a biodiverzity a nepodporuje udržateľné postupy.

Upozornil aj na zneužívanie benevolentných pravidiel, čo na Slovensku viedlo k podvodom s dotáciami. Obáva sa, že ďalšie uvoľnenie pravidiel agropolitiky môže vyústiť do „novej vlny rozkrádania“ európskych zdrojov.




(spravodajca TASR Jaromír Novak)