Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) z Výboru EP pre verejné zdravie pripomenula, že personálna kríza sa týka celej Európy, no na Slovensku ju cítiť intenzívne.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 18. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok (17. 9.) zahlasovali za krízový plán EÚ pre pracovnú silu v zdravotníctve, ktorého cieľom je zabezpečiť udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a zamestnanosť a pracovné podmienky v sektore zdravotnej starostlivosti. K téme sa pre TASR vyjadrili slovenskí europoslanci z viacerých politických strán.
Za prijatie krízového plánu sa vyslovilo 514 poslancov, 61 bolo proti a 33 sa zdržali hlasovania.
Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) z Výboru EP pre verejné zdravie pripomenula, že personálna kríza sa týka celej Európy, no na Slovensku ju cítiť intenzívne. „Počas prípravy plánu som sa stretávala so slovenskými lekármi, sestrami, analytikmi a s ďalšími odborníkmi, aby riešenia, ktoré navrhneme, reagovali aj na potreby nášho zdravotníctva a pacientov,“ vysvetlila.
Tvrdí, že psychické problémy, vyčerpanie a zlé pracovné podmienky patria medzi dôvody, pre ktoré zdravotníci zo systému odchádzajú. Uplynulé leto na Slovensku to opäť potvrdilo, keď si lekári počas horúčav brali prestávky na sprchu a verejnosť sa nemocniciam skladala na klimatizácie.
„Nestačí iba zvyšovať platy. Som rada, že sa nám do plánu podarilo presadiť prevenciu vyhorenia, ochranu duševného zdravia aj lepšie podmienky pre rodičov vracajúcich sa po materskej či rodičovskej dovolenke,“ uviedla. Odobrený plán podľa nej reaguje aj na „zdravotnícke púšte“, regióny, v ktorých majú ľudia obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Také sú aj na Slovensku. Oceňuje, že plán navrhuje cielené stimuly pre zdravotníkov, podporu bývania, štipendiá aj využitie eurofondov.
„Krízový plán môže pomôcť, je však na slovenskej vláde, ktorá má kompetencie, či a ktoré z ponúkaných možností si osvojí a využije,“ odkázala.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) vysvetlil, že EP schválil zadanie, akúsi úlohu pre Európsku komisiu, aby vypracovala krízový plán, ktorým bude reagovať na jeden z najzávažnejších problémov.
„Tým problémom je, po prvé, nedostatok zdravotníckych pracovníkov, keďže po celej Európe máme desaťtisíce pracovných miest v zdravotníctve, ktoré nedokážeme obsadiť. Po druhé, ide o vytvorenie adekvátnych pracovných podmienok vrátane primeraného odmeňovania zdravotníckych pracovníkov,“ spresnil. To by podľa neho pomohlo zatraktívniť prácu v zdravotníctve a presvedčiť mladých ľudí, aby sa hlásili na stredoškolské a vysokoškolské štúdium a pracovali v zdravotníctve.
Verí, že celoeurópsky plán pomôže aj Slovensku, pretože máme otvorený trh práce. Upozornil však, že napríklad zvýšenie miezd v jednom členskom štáte nemusí pre danú krajinu znamenať adekvátne riešenie, pretože nemožno zabrániť tomu, aby absolventi lekárskych fakúlt odchádzali za prácou do iných členských krajín EÚ.
„Potrebujeme jednotný plán pre celú EÚ, ktorý pomôže všetkým členským štátom, nielen tým najbohatším,“ zdôraznil.
Ondruš očakáva, že eurokomisia predloží krízový plán, a aj to, že na pôde europarlamentu sa budú kontinuálne hľadať finančné zdroje pri schvaľovaní nového sedemročného rozpočtu pre Úniu, lebo krízové plány bez finančného krytia zostanú len prázdnym politickým gestom.
Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že zdravotníctvo patrí do kompetencie členských štátov a EÚ nemá okrem podporných a koordinačných úloh žiadnu inú právomoc, čo správa EP aj zdôrazňuje.
„Plán sa dôkladne zaoberá problémami, ktorým v tejto oblasti čelíme, najmä nedostatkom pracovníkov, či ide o lekárov, zdravotné sestry, ale napríklad aj opatrovateľov. Zdravotníci, ktorých máme, čelia veľkému pracovnému tlaku, a preto sa potrebujeme zaoberať tým, ako ich pracovné podmienky zlepšiť,“ povedala.
Uviedla, že ešte horšia je situácia v opatrovateľskom sektore, že opatrovateľky si zaslúžia spravodlivé ohodnotenie a dôstojné pracovné podmienky, na čo v EP dlhodobo tlačí. „Alarmujúca situácia v zdravotníctve a opatrovateľskom sektore sa týka nás všetkých. Európska stratégia môže poskytnúť základný rámec spolupráce a podpory niektorých programov, jej zlepšenie je však v prvom rade v rukách národných vlád,“ uviedla.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Za prijatie krízového plánu sa vyslovilo 514 poslancov, 61 bolo proti a 33 sa zdržali hlasovania.
Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) z Výboru EP pre verejné zdravie pripomenula, že personálna kríza sa týka celej Európy, no na Slovensku ju cítiť intenzívne. „Počas prípravy plánu som sa stretávala so slovenskými lekármi, sestrami, analytikmi a s ďalšími odborníkmi, aby riešenia, ktoré navrhneme, reagovali aj na potreby nášho zdravotníctva a pacientov,“ vysvetlila.
Tvrdí, že psychické problémy, vyčerpanie a zlé pracovné podmienky patria medzi dôvody, pre ktoré zdravotníci zo systému odchádzajú. Uplynulé leto na Slovensku to opäť potvrdilo, keď si lekári počas horúčav brali prestávky na sprchu a verejnosť sa nemocniciam skladala na klimatizácie.
„Nestačí iba zvyšovať platy. Som rada, že sa nám do plánu podarilo presadiť prevenciu vyhorenia, ochranu duševného zdravia aj lepšie podmienky pre rodičov vracajúcich sa po materskej či rodičovskej dovolenke,“ uviedla. Odobrený plán podľa nej reaguje aj na „zdravotnícke púšte“, regióny, v ktorých majú ľudia obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Také sú aj na Slovensku. Oceňuje, že plán navrhuje cielené stimuly pre zdravotníkov, podporu bývania, štipendiá aj využitie eurofondov.
„Krízový plán môže pomôcť, je však na slovenskej vláde, ktorá má kompetencie, či a ktoré z ponúkaných možností si osvojí a využije,“ odkázala.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) vysvetlil, že EP schválil zadanie, akúsi úlohu pre Európsku komisiu, aby vypracovala krízový plán, ktorým bude reagovať na jeden z najzávažnejších problémov.
„Tým problémom je, po prvé, nedostatok zdravotníckych pracovníkov, keďže po celej Európe máme desaťtisíce pracovných miest v zdravotníctve, ktoré nedokážeme obsadiť. Po druhé, ide o vytvorenie adekvátnych pracovných podmienok vrátane primeraného odmeňovania zdravotníckych pracovníkov,“ spresnil. To by podľa neho pomohlo zatraktívniť prácu v zdravotníctve a presvedčiť mladých ľudí, aby sa hlásili na stredoškolské a vysokoškolské štúdium a pracovali v zdravotníctve.
Verí, že celoeurópsky plán pomôže aj Slovensku, pretože máme otvorený trh práce. Upozornil však, že napríklad zvýšenie miezd v jednom členskom štáte nemusí pre danú krajinu znamenať adekvátne riešenie, pretože nemožno zabrániť tomu, aby absolventi lekárskych fakúlt odchádzali za prácou do iných členských krajín EÚ.
„Potrebujeme jednotný plán pre celú EÚ, ktorý pomôže všetkým členským štátom, nielen tým najbohatším,“ zdôraznil.
Ondruš očakáva, že eurokomisia predloží krízový plán, a aj to, že na pôde europarlamentu sa budú kontinuálne hľadať finančné zdroje pri schvaľovaní nového sedemročného rozpočtu pre Úniu, lebo krízové plány bez finančného krytia zostanú len prázdnym politickým gestom.
Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že zdravotníctvo patrí do kompetencie členských štátov a EÚ nemá okrem podporných a koordinačných úloh žiadnu inú právomoc, čo správa EP aj zdôrazňuje.
„Plán sa dôkladne zaoberá problémami, ktorým v tejto oblasti čelíme, najmä nedostatkom pracovníkov, či ide o lekárov, zdravotné sestry, ale napríklad aj opatrovateľov. Zdravotníci, ktorých máme, čelia veľkému pracovnému tlaku, a preto sa potrebujeme zaoberať tým, ako ich pracovné podmienky zlepšiť,“ povedala.
Uviedla, že ešte horšia je situácia v opatrovateľskom sektore, že opatrovateľky si zaslúžia spravodlivé ohodnotenie a dôstojné pracovné podmienky, na čo v EP dlhodobo tlačí. „Alarmujúca situácia v zdravotníctve a opatrovateľskom sektore sa týka nás všetkých. Európska stratégia môže poskytnúť základný rámec spolupráce a podpory niektorých programov, jej zlepšenie je však v prvom rade v rukách národných vlád,“ uviedla.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
