Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Ekonomika

Europoslanci vnímajú smernicu o vysielaných pracovníkoch rôzne

Na snímke europoslankyňa Monika Beňová. Foto: TASR/Vladimír Benko

Beňová upozornila, že revízia smernice sa dotýka aj záujmov nových členských krajín. Aj firmy zo Slovenska sú v honbe po kvalifikovanej pracovnej sile nútené dovážať pracovníkov z tretích krajín.

Štrasburg 25. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) chce čo najskôr začať trilaterálne rokovania s členskými štátmi EÚ (Rada) o revízii smernice o vysielaných pracovníkoch, ktorá platí od roku 1996. Postoje slovenských europoslancov k tejto téme sa však rôznia a nie všetci podporujú navrhované zmeny.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) zdôraznila, že riešenie v takýchto závažných témach treba hľadať kompromisom medzi inštitúciami EÚ. Pozícia, ktorú v pondelok (23.10.) v Luxemburgu prijala Rada EÚ, je podľa jej slov "maximum možného" v situácii, keď smernica z roku 1996, z čias, keď Únia bola 15-členná, už nezodpovedá realite po rozšírení EÚ a fenoménu známemu ako sociálny dumping. Pripomenula, že spoločnosti z nových členských krajín vysielali svojich pracovníkov do iných štátov Únie a tí mali oveľa nižšie mzdy ako domáci zamestnanci z krajín, do ktorých prišli.

"Úloha poslancov je ochraňovať práva zamestnancov, aby na novom mieste mali porovnateľnú mzdu so zamestnancami, ktorí sú v danom štáte doma," uviedla. Dodala, že smernica z roku 1996 hovorí o vysielaní pracovníkov na dobu 12 mesiacov, ministri práce sa dohodli na predĺžení tejto doby o šesť mesiacov, kým EP požaduje dvojročné obdobie.

Beňová upozornila, že revízia smernice sa dotýka aj záujmov nových členských krajín, veď napríklad už aj firmy zo Slovenska sú v honbe po kvalifikovanej pracovnej sile nútené dovážať pracovníkov z tretích krajín, pričom táto pracovná sila je ochotná pracovať za nižšiu mzdu, akú dostávajú slovenskí zamestnanci.

Poslankyňa priznala, že táto agenda sa posunula dopredu aj vďaka úsiliu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a je podľa nej dobré, že aj Slovensku sa podarilo presadiť, že zo smernice boli vyňatí dopravcovia. Pre nich eurokomisia pripraví špeciálnu dopravnú smernicu.

"Práva vysielaných zamestnancov budú ochránené tak, aby nemuseli živoriť na území členského štátu, kam ich zamestnávateľ vyšle," opísala situáciu. Dodala, že pre firmy a zamestnávateľov zostali otvorené dvere, lebo všetky daňové a odvodové povinnosti týkajúce sa vyslaných pracovníkov zostanú na úrovni domácich zamestnancov. "Zamestnávatelia by to nemali vidieť až tak negatívne, možno sa trochu znížia ich zisky, na druhej strane budú mať spokojnejších zamestnancov," zhodnotila situáciu.

Poslanec Richard Sulík (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) v tejto súvislosti pripomenul, že slovenská vláda ignoruje záväzné rozhodnutie Európskeho výboru NR SR z mája 2016, ktoré hovorí, že novelizácia smernice je v rozpore s princípmi subsidiarity. Minister práce SR Ján Richter v pondelok v Luxemburgu podporil kompromisný návrh Rady EÚ, za čím podľa Sulíka cítiť našu asertívnosť a snahu "silou-mocou" sa zapáčiť novému francúzskemu prezidentovi.

Sulík pripomenul, že najviac sa revízia smernice dotkne rezortu dopravy, mimo tejto oblasti má Slovensko minimum vysielaných pracovníkov. Celkom však podľa neho platí, že slovenské firmy po zmenách smernice stratia svoju konkurenčnú výhodu, lebo ich vyslaní zamestnanci nebudú lacnejší, a to "nie je v prospech slovenskej ekonomiky".

"Znie to pekne, rovnaká pláca za rovnakú prácu na rovnakom mieste, ale skutočnosť je taká, že naši zamestnanci nebudú mať žiadnu prácu. Západná Európa má mnoho nezamestnaných a naši zamestnanci tam uspejú vtedy, keď sú lacnejší a keď ich pracovný výkon stojí menej," zhodnotil situáciu.

Sulík pripomenul, že ak pôvodná smernica z roku 1996 bola zavedená na podporu spoločného trhu, novela smernice z roku 2006 je koncipovaná vyslovene ako ochranárske opatrenie, ktoré má ochrániť francúzsky a nemecký trh. Spresnil, že problém lacnejších pracovníkov zo strednej a východnej Európy odstráni vyššia životná úroveň a nie ochranárske praktiky, za aké považuje revíziu uvedenej smernice.