Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 8. december 2025Meniny má Marína
< sekcia Ekonomika

Slovenskí europoslanci z výboru AGRI sa vyjadrili k agropolitike EÚ

Na snímke slovenská europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) počas ustanovujúcej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu po júnových voľbách v utorok 16. júla 2024 v Štrasburgu. Foto: TASR - Martin Baumann

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) uviedla, že EÚ by nemala škrtať peniaze pre poľnohospodárov a potravinárov.

Brusel/Štrasburg 12. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa počas tohotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyslovili za väčší samostatný rozpočet na spoločnú poľnohospodársku politiku v dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2027. Spravodajca TASR k tejto téme oslovil oboch slovenských europoslancov z Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI).

Europoslanci sa väčšinou hlasov zhodli na tom, že spoločná poľnohospodárska politika EÚ sa v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) nesmie integrovať s inými oblasťami financovania ani sa stať súčasťou širšieho finančného balíka, ktorý členské štáty používajú na iné účely ako poľnohospodárstvo. Vyzvali tiež na zníženie byrokracie pre farmárov a na stimuly pre tých, ktorí plnia environmentálne a sociálne ciele.

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) uviedla, že EÚ by nemala škrtať peniaze pre poľnohospodárov a potravinárov. „Práve naopak, potrebujeme zvýšiť ich financovanie, dorovnať priame platby a zjednodušiť čerpanie peňazí. Musíme znížiť pre nich nielen byrokratickú záťaž, ale aj environmentálne normy. Farmári nesmú niesť na pleciach naše zelené ciele osamotení,“ vysvetlila.

Michal Wiezik (RE/PS) upozornil, že uprostred geopolitických konfliktov a prebiehajúcej klimatickej zmeny poľnohospodári v EÚ čelia rastúcej neistote a veľkej administratívnej záťaži, čo vyústilo aj do ich rozsiahlych protestov. „Aj z tohto dôvodu považujem Správu o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 za krok správnym smerom. Správa žiada silnú a jednotnú politiku s vlastným rozpočtom, s nižšou mierou byrokracie a spravodlivejšie, cielenejšie podpory pre tých, ktorí to najviac potrebujú - pre malé podniky, rodinné farmy a mladých farmárov,“ povedal.

V praxi to podľa neho znamená, že poľnohospodári budú naďalej dostávať bezpečnú a spoľahlivú podporu prostredníctvom vyčleneného rozpočtu vo výške najmenej 300 miliárd eur. Platby budú cielené na podporu podnikateľskej činnosti poľnohospodárov vrátane agroenvironmentálnych opatrení, investícií do modernizácie a zavádzania nových postupov a technológií. Členské štáty budú využívať aj nový Fond národného a regionálneho partnerstva - balík v celkovej výške 865 miliárd eur, ktorý bude slúžiť aj na financovanie podpory podnikania na vidieku.

„Bude však potrebné dohliadnuť na to, aby sa znižovanie byrokracie nespájalo so znižovaním kontroly - transparentnosť a kontrola čerpania fondov musia zabrániť podvodným nezrovnalostiam, ktoré sme zažili nedávno aj na Slovensku,“ skonštatoval. Za riziko považuje aj prílišnú flexibilitu a zjednodušovanie, čo môže viesť k znižovaniu environmentálnych štandardov, čo by znamenalo krok späť oproti súčasnej agropolitike. Tvrdí tiež, že v čase klimatickej zmeny so suchami a povodňami je ochrana pôdy, vody a biodiverzity priamo podmienkou potravinovej bezpečnosti, nie jej prekážkou.











(spravodajca TASR Jaromír Novak) gra