Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Problémom Slovenska nie je podľa APES-SK nedostatok technológií ani riešení, ale absencia systematického prístupu, ktorý by umožnil ich širšie a rýchlejšie nasadenie.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Slovenský prístup k obnove budov nereflektuje európske ambície a naďalej sa opiera najmä o verejné zdroje a dotačné schémy, ktoré nedokážu zabezpečiť potrebný objem investícií ani tempo realizácie projektov. Upozornila na to Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK). Výsledkom má byť podľa asociácie dlhodobo nízka miera obnovy budov a nevyužitý potenciál úspor energie. Zanedbaný technický stav mnohých budov navyše začína predstavovať reálne riziko pre ich užívateľov.
„Európska únia dnes jasne hovorí, že bez zapojenia súkromného kapitálu sa energetická transformácia nepodarí. Slovensko však stále funguje v modeli, ktorý je založený najmä na dotáciách. Tento prístup nie je dlhodobo udržateľný a neumožní nám dosiahnuť potrebné tempo obnovy budov,“ podčiarkol predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.
Problémom Slovenska nie je podľa APES-SK nedostatok technológií ani riešení, ale absencia systematického prístupu, ktorý by umožnil ich širšie a rýchlejšie nasadenie. Projekty obnovy budov sú často realizované individuálne, bez možnosti škálovania a bez dostatočného zapojenia súkromných investícií.
„Ak má Slovensko splniť svoje záväzky v oblasti energetickej efektívnosti a obnovy budov a reálne zabezpečiť ich prevádzkyschopnosť, bude nevyhnutné zásadne prehodnotiť spôsob financovania aj realizácie projektov,“ zdôraznil Lauko, podľa ktorého bude kľúčom vytvorenie prostredia, ktoré umožní systematické zapojenie súkromného kapitálu a využívanie výkonnostných modelov, ako sú garantované energetické služby.
„Potrebujeme prejsť od jednotlivých projektov k systémovým riešeniam. To znamená vytvoriť podmienky, ktoré umožnia realizovať projekty vo väčšom rozsahu, rýchlejšie a s jasne definovaným výsledkom. Bez tejto zmeny bude obnova budov na Slovensku naďalej stagnovať,“ dodal.
Asociácia zároveň poukázala aj na potrebu úprav v oblasti verejného obstarávania, ktoré dnes často neumožňuje hodnotiť projekty na základe ich reálneho výkonu a dosiahnutých úspor. Rovnako dôležité je vytvorenie štandardizovaných postupov a metodík, ktoré by zjednodušili prípravu projektov a zvýšili dôveru verejného sektora v ich výsledky. Asociácia v tomto smere podnikla už viacero krokov a aktivít.
Podľa APES-SK bude rozhodujúce najmä to, ako Slovensko nastaví pripravované národné politiky a plány obnovy budov. Tie by mali reflektovať aktuálny vývoj na úrovni Európskej únie a vytvoriť podmienky pre širšie zapojenie trhu do financovania energetickej efektívnosti.
„Bez nastavení pravidiel na najvyšších úrovniach nebude možné dosiahnuť potrebné tempo obnovy budov, ani zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Svojou nečinnosťou Slovensko riskuje, že zaostaneme za krajinami, ktoré už dnes aktívne budujú trh s energetickými službami a zapájajú súkromný kapitál do modernizácie budov. Navyše postupné zhoršovanie technického stavu budov môže viesť k ich obmedzenému využívaniu a dokonca až k ohrozeniu bezpečnosti,“ dodal Lauko.
„Európska únia dnes jasne hovorí, že bez zapojenia súkromného kapitálu sa energetická transformácia nepodarí. Slovensko však stále funguje v modeli, ktorý je založený najmä na dotáciách. Tento prístup nie je dlhodobo udržateľný a neumožní nám dosiahnuť potrebné tempo obnovy budov,“ podčiarkol predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko.
Problémom Slovenska nie je podľa APES-SK nedostatok technológií ani riešení, ale absencia systematického prístupu, ktorý by umožnil ich širšie a rýchlejšie nasadenie. Projekty obnovy budov sú často realizované individuálne, bez možnosti škálovania a bez dostatočného zapojenia súkromných investícií.
„Ak má Slovensko splniť svoje záväzky v oblasti energetickej efektívnosti a obnovy budov a reálne zabezpečiť ich prevádzkyschopnosť, bude nevyhnutné zásadne prehodnotiť spôsob financovania aj realizácie projektov,“ zdôraznil Lauko, podľa ktorého bude kľúčom vytvorenie prostredia, ktoré umožní systematické zapojenie súkromného kapitálu a využívanie výkonnostných modelov, ako sú garantované energetické služby.
„Potrebujeme prejsť od jednotlivých projektov k systémovým riešeniam. To znamená vytvoriť podmienky, ktoré umožnia realizovať projekty vo väčšom rozsahu, rýchlejšie a s jasne definovaným výsledkom. Bez tejto zmeny bude obnova budov na Slovensku naďalej stagnovať,“ dodal.
Asociácia zároveň poukázala aj na potrebu úprav v oblasti verejného obstarávania, ktoré dnes často neumožňuje hodnotiť projekty na základe ich reálneho výkonu a dosiahnutých úspor. Rovnako dôležité je vytvorenie štandardizovaných postupov a metodík, ktoré by zjednodušili prípravu projektov a zvýšili dôveru verejného sektora v ich výsledky. Asociácia v tomto smere podnikla už viacero krokov a aktivít.
Podľa APES-SK bude rozhodujúce najmä to, ako Slovensko nastaví pripravované národné politiky a plány obnovy budov. Tie by mali reflektovať aktuálny vývoj na úrovni Európskej únie a vytvoriť podmienky pre širšie zapojenie trhu do financovania energetickej efektívnosti.
„Bez nastavení pravidiel na najvyšších úrovniach nebude možné dosiahnuť potrebné tempo obnovy budov, ani zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Svojou nečinnosťou Slovensko riskuje, že zaostaneme za krajinami, ktoré už dnes aktívne budujú trh s energetickými službami a zapájajú súkromný kapitál do modernizácie budov. Navyše postupné zhoršovanie technického stavu budov môže viesť k ich obmedzenému využívaniu a dokonca až k ohrozeniu bezpečnosti,“ dodal Lauko.
