Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 24. február 2024Meniny má Matej
< sekcia Ekonomika

Sme rodina: Ministerstvo nie je pripravené na stavebnú reformu

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Zásadnou zmenou malo prejsť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré malo byť integrované do jedného konania s rozhodnutím o povolení stavby.

Bratislava 4. mája (TASR) – Rezort životného prostredia nemá kapacity ani prostriedky na zvládnutie integrovaných konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa pripravil na apríl 2024, odkedy má byť v platnosti stavebná reforma. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR Jaroslav Karahuta (Sme rodina) v reakcii na kritiku novely zákona o návrhu zmien súvisiacich s reformou stavebnej legislatívy, ktorá má zosúladiť zákony aj v oblasti životného prostredia. Zmeny vyvolali vo štvrtok v parlamente rozsiahlu diskusiu.

Hnutie Sme rodina uviedlo, že keď bola v roku 2022 schvaľovaná reforma stavebnej legislatívy, dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj presadil, že rezort životného prostredia bude "špeciálnym stavebným úradom" pre stavby, ktoré podliehajú EIA.

"Zásadnou zmenou malo prejsť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré malo byť integrované do jedného konania s rozhodnutím o povolení stavby. Momentálne sa pripravuje aj prechod kompetencií z pôsobnosti MV. Pokiaľ sa Ministerstvo dopravy (MD) SR a Ministerstvo vnútra (MV) SR aktívne pripravovali na novú organizáciu stavebných úradov, Budaj si opakovane vynucoval, že legislatívne texty v agende špeciálneho stavebného úradu predloží on sám, čo spôsobilo chaos a zastavenie celého procesu, čo bol aj hlavný dôvod, prečo od leta 2022 pripravené novely zákonov čakali a neboli predložené na rokovanie NR SR," povedal Karahuta.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zároveň podľa Sme rodina pripravilo poslanecký návrh zákona na marcovú schôdzu narýchlo a bol pripravený bez zapracovania podmienok dohody, ktorá bola vopred dohodnutá a zo strany Budaja akceptovaná. Pre to ale návrh neprešiel ani prvým čítaním.

Poslanci zo Sme rodina Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček predložili dva poslanecké návrhy, ktoré sa týkajú zosúladenia právnych noriem s novou stavebnou legislatívou. "Schválením týchto zákonov sa zjednotí, zjednoduší a skvalitní celý proces v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, odstránia sa možné deformácie v konaní a stanoviská, aké poznáme napríklad pri schvaľovaní deväťposchodového hotela v Demänovskej doline budú navždy minulosťou, pretože zavádzame inštitúty, ktoré neumožnia netransparentný postup jednotlivcov a zmeny stanovísk orgánov štátnej správy pri posudzovaní stavieb," uzavrel Karahuta.

Inšpekcia: Návrhy zákonov predstavujú riziko


Návrhy zákonov poslancov Sme rodina, ktoré upravujú stavebnú legislatívu a majú zosúladiť zákony aj v oblasti životného prostredia, predstavujú riziko. A to pre životné prostredie a hospodárske záujmy Slovenska, keďže môžu ohroziť plynulé povoľovanie najväčších priemyselných prevádzok. Vo štvrtok o tom informovala Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP).

"Zjednotenie troch povoľovacích konaní do jedného konania, ako navrhujú poslanci, zatiaľ nebolo úspešne zavedené v žiadnom členskom štáte Európskej únie. Navrhované úpravy môžu vo výsledku viesť k výraznému zníženiu plynulosti povoľovacích procesov, čo predstavuje riziko pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Znenie návrhov je na mnohých miestach vnútorne rozporné," uviedla SIŽP s tým, že sa môže zvýšiť riziko negatívnych vplyvov povoľovaných prevádzok. Následne sa environmentálne záujmy môžu dostať do úzadia.

SIŽP vysvetlila, že pri environmentálnom povoľovaní sa aplikujú najlepšie dostupné techniky, ktoré z hľadiska životného prostredia zabezpečujú, že prevádzky používajú najmodernejšie technológie a postupy. Navrhovaná úprava je podľa SIŽP riziková aj z hľadiska absencie iných expertných kapacít v prípade kompetenčných presunov v oblasti komplexného povoľovania, ktoré si vyžaduje vysokú odbornosť okrem iného aj v priemyselných a poľnohospodárskych technológiách.