Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Nová legislatíva zavádza mechanizmus vrátenia nadmernej náhrady, ktorá vzniká vtedy, ak verejné príspevky presiahnu skutočné náklady poskytovateľa vrátane primeraného zisku.
Autor TASR
Bratislava 6. mája (TASR) - Systém sociálnych služieb čakajú od konca roka 2026 zmeny v oblasti financovania, kontroly zisku aj podpory poskytovateľov. Návrh zákona, ktorý v stredu schválila vláda, upravuje financovanie sociálnych služieb v nadväznosti na reformu dlhodobej starostlivosti. Cieľom je zosúladiť legislatívu s novým zákonom o príspevku na odkázanosť a s európskymi pravidlami pre poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme.
V návrhu sa spresňuje rozlišovanie poskytovateľov s cieľom dosiahnuť zisk a bez cieľa dosiahnuť zisk. „Poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa na účely tohto zákona považuje za poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk,“ uvádza v materiáli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Poskytovatelia služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme budú môcť prijať záväzok na obdobie maximálne desiatich rokov. Primeraný zisk v tomto režime už nebude možné použiť ľubovoľne, ale musí byť účelovo viazaný na zvyšovanie úrovne štandardov kvality a rozvoj odborných činností.
Nová legislatíva zavádza mechanizmus vrátenia nadmernej náhrady, ktorá vzniká vtedy, ak verejné príspevky presiahnu skutočné náklady poskytovateľa vrátane primeraného zisku. Poskytovatelia budú musieť povinne predkladať rozpočty a následné zúčtovania, pričom zistené prebytky musia vrátiť ministerstvu do konca júna nasledujúceho roka. V prípade nepredloženia zúčtovania bude musieť poskytovateľ vrátiť všetky prostriedky prijaté z verejných zdrojov za daný rok a stratí status služby vo verejnom záujme. Vrátené prostriedky následne ministerstvo prerozdelí medzi obec, kraj a štát v pomere, v akom službu pôvodne financovali.
Novinkou je zavedenie finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky. Štát ním plánuje kompenzovať straty poskytovateľov sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v prípadoch, keď úhradu za poskytnutú službu nebolo možné získať z dôvodu oddlženia prijímateľa alebo pre nemajetnosť v dedičskom konaní. Podľa dôvodovej správy ide o formu celospoločenskej solidarity s cieľom posilniť dlhodobú udržateľnosť služieb pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Návrh zákona bol v skrátenom pripomienkovom konaní, pretože bez zosúladenia slovenskej legislatívy s európskou by Slovensku hrozili sankcie a ohrozenie plnenia míľnikov z plánu obnovy. Napriek tomu k nemu subjekty vzniesli 145 pripomienok, z toho 52 zásadných. Rezort 46 pripomienok, z toho desať zásadných, akceptoval.
V návrhu sa spresňuje rozlišovanie poskytovateľov s cieľom dosiahnuť zisk a bez cieľa dosiahnuť zisk. „Poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa na účely tohto zákona považuje za poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk,“ uvádza v materiáli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Poskytovatelia služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme budú môcť prijať záväzok na obdobie maximálne desiatich rokov. Primeraný zisk v tomto režime už nebude možné použiť ľubovoľne, ale musí byť účelovo viazaný na zvyšovanie úrovne štandardov kvality a rozvoj odborných činností.
Nová legislatíva zavádza mechanizmus vrátenia nadmernej náhrady, ktorá vzniká vtedy, ak verejné príspevky presiahnu skutočné náklady poskytovateľa vrátane primeraného zisku. Poskytovatelia budú musieť povinne predkladať rozpočty a následné zúčtovania, pričom zistené prebytky musia vrátiť ministerstvu do konca júna nasledujúceho roka. V prípade nepredloženia zúčtovania bude musieť poskytovateľ vrátiť všetky prostriedky prijaté z verejných zdrojov za daný rok a stratí status služby vo verejnom záujme. Vrátené prostriedky následne ministerstvo prerozdelí medzi obec, kraj a štát v pomere, v akom službu pôvodne financovali.
Novinkou je zavedenie finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky. Štát ním plánuje kompenzovať straty poskytovateľov sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v prípadoch, keď úhradu za poskytnutú službu nebolo možné získať z dôvodu oddlženia prijímateľa alebo pre nemajetnosť v dedičskom konaní. Podľa dôvodovej správy ide o formu celospoločenskej solidarity s cieľom posilniť dlhodobú udržateľnosť služieb pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Návrh zákona bol v skrátenom pripomienkovom konaní, pretože bez zosúladenia slovenskej legislatívy s európskou by Slovensku hrozili sankcie a ohrozenie plnenia míľnikov z plánu obnovy. Napriek tomu k nemu subjekty vzniesli 145 pripomienok, z toho 52 zásadných. Rezort 46 pripomienok, z toho desať zásadných, akceptoval.
