FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) tiež nepodporila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, keďže vychádza z konsolidačných opatrení, s ktorými nesúhlasí.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) - Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov nesúhlasia s návrhom rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Tento rozpočet vychádza aj z tretieho konsolidačného balíka, voči ktorému majú sociálni partneri výhrady a viaceré opatrenia z neho kritizujú. V piatok to uviedli sociálni partneri po skončení rokovania Hospodárskej a sociálnej rady (HSR), ktorá sa týkala najmä rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
„Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nepodporila zákon o štátnom rozpočte, pretože neobsahuje prakticky žiadne prorastové opatrenia. Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov už neúnosné a nedokážeme konkurovať v medzinárodnom priestore,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) tiež nepodporila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, keďže vychádza z konsolidačných opatrení, s ktorými nesúhlasí. Tretí balík konsolidácie sa najviac podľa nej dotkne zamestnancov, ktorí zaplatia na týchto opatreniach vyše 800 miliónov eur. Rovnako zaplatia viac aj na nulovej valorizácii platov štátnych a verejných pracovníkov.
„Tieto opatrenia a nulová valorizácia sa určite nedotknú zamestnancov školstva a zamestnancov zdravotníctva, tam platia tie dohody, ktoré prebehli v minulých mesiacoch a pretavili sa aj do legislatívnych úprav. Čiže za zamestnancov školstva môžem skonštatovať, že je dodržaná dohodnutá valorizácia platov zamestnancov v tomto rezorte, teda sedem percent dohodnutých, ako bolo od 1. septembra tohto roka a potom ďalších sedem percent od 1. januára 2026,“ priblížila prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Zároveň spresnila, že nevylučuje ďalšie protestné aktivity odborárov z dôvodu nesúhlasu s konsolidačnými opatreniami.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka dodal, že aktuálne je viditeľné oveľa väčšie šetrenie na strane príjmov štátu ako výdavkov. „Argumenty o tom, že ťažko hľadáme peniaze na strane výdavkov, pretože máme vysoký podiel mandatórnych výdavkov, neakceptujeme, pretože mandatórne výdavky znamenajú len to, že je potrebné zmeniť zákon tak, aby sa prispôsobili reálnym možnostiam ekonomiky,“ uzavrel Machunka.
„Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nepodporila zákon o štátnom rozpočte, pretože neobsahuje prakticky žiadne prorastové opatrenia. Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov už neúnosné a nedokážeme konkurovať v medzinárodnom priestore,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) tiež nepodporila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, keďže vychádza z konsolidačných opatrení, s ktorými nesúhlasí. Tretí balík konsolidácie sa najviac podľa nej dotkne zamestnancov, ktorí zaplatia na týchto opatreniach vyše 800 miliónov eur. Rovnako zaplatia viac aj na nulovej valorizácii platov štátnych a verejných pracovníkov.
„Tieto opatrenia a nulová valorizácia sa určite nedotknú zamestnancov školstva a zamestnancov zdravotníctva, tam platia tie dohody, ktoré prebehli v minulých mesiacoch a pretavili sa aj do legislatívnych úprav. Čiže za zamestnancov školstva môžem skonštatovať, že je dodržaná dohodnutá valorizácia platov zamestnancov v tomto rezorte, teda sedem percent dohodnutých, ako bolo od 1. septembra tohto roka a potom ďalších sedem percent od 1. januára 2026,“ priblížila prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Zároveň spresnila, že nevylučuje ďalšie protestné aktivity odborárov z dôvodu nesúhlasu s konsolidačnými opatreniami.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka dodal, že aktuálne je viditeľné oveľa väčšie šetrenie na strane príjmov štátu ako výdavkov. „Argumenty o tom, že ťažko hľadáme peniaze na strane výdavkov, pretože máme vysoký podiel mandatórnych výdavkov, neakceptujeme, pretože mandatórne výdavky znamenajú len to, že je potrebné zmeniť zákon tak, aby sa prispôsobili reálnym možnostiam ekonomiky,“ uzavrel Machunka.
