Bratislava 12. decembra (TASR) - Podnikateľský rok na Slovensku bol štandardný, avšak začalo sa na ňom odrážať zvyšovanie vnútropolitickej nestability vo vládnej koalícii či zvyšovanie napätia medzi súčasnou koalíciou a opozíciou. Spolu s prijatými stabilizačnými opatreniami a schváleným štátnym rozpočtom na rok 2025 to naznačuje neistotu pre podnikateľský sektor na budúci fiškálny rok. Uviedol vo štvrtok na tlačovej konferencii predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók.

"Podnikateľský rok na Slovensku bol viac-menej štandardný, avšak začali sa už v priebehu roka objavovať prvé symptómy chybných rozhodnutí z minulosti, zvyšovanie vnútropolitickej nestability tak vo vnútri vládnej koalície, ako aj zvyšovaním napätia medzi súčasnou koalíciou a opozíciou. Čoraz častejšie sa na obidvoch stranách politického spektra objavujú hlasy o predčasných voľbách," priblížil Mihók.

Doplnil, že tieto aspekty spolu s negatívnymi vplyvmi zo zahraničia vyvolávajú neistotu do budúceho roka. "Zhoršuje sa situácia na trhu práce, investície do vzdelania končia na pracovných trhoch v Česku, Rakúsku, Nemecku či ďalších krajinách. Je to aj dôsledok absolútnej neschopnosti politických reprezentácií hľadať a nájsť spoločné riešenia pre formovanie budúcej modernej a konkurenčne schopnej podoby nášho štátu, jeho ekonomiky či spoločnosti ako celku," uviedol Mihók.

Na ekonomiku a podnikateľské prostredie na Slovensku v tomto roku vplýval vysoký a rastúci deficit verejných financií, ktorý bol v roku 2023 5,2 % a v tomto roku 5,9 %, pripomenul predseda ekonomického výboru SOPK Ladislav Vaškovič. Doplnil, že Slovensko sa prepadlo aj v konkurenciaschopnosti.

SOPK považuje prijatie konsolidačných opatrení za nutné, avšak prišli bez širšej diskusie. Komora podľa Vaškoviča pri konsolidačných opatreniach vytýkala najmä to, že neprišlo k žiadnym výrazným úsporám vo verejnej správe.

Zlepšenie podnikateľského prostredia by podľa SOPK mohlo priniesť, ak by sa znížila administratívna náročnosť podnikania, posunula sa kvalita využívania informatizácie aspoň na priemer EÚ či odstránila prílišná regulácia. Vaškovič pripomenul, že k zlepšeniu by mohlo prispieť aj zosúladenie štruktúry vzdelávania s potrebami praxe či posunutie kvality výučby, ako aj zníženie daňového a odvodového zaťaženia.