Bratislava 22. júla (TASR) - Ešte pred tromi rokmi bolo Slovensko štátom s najväčšími monokultúrami polí v EÚ. Dnes nimi vedie viac ako 7000 kilometrov (km) biopásov, ktoré rozdeľujú veľké lány, pomáhajú zadržiavať vodu, chránia pôdu pred eróziou a vytvárajú priestor pre návrat vtákov, opeľovačov aj malej zveri. Ide o jednu z najväčších zmien slovenskej poľnohospodárskej krajiny od čias kolektivizácie. Jej budúcnosť však zatiaľ nie je istá - o podpore podobných opatrení sa rozhodne pri nastavovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ po roku 2027. Uviedol to Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.

Spresnil, že rozorávanie medzí, klčovanie remízok a sceľovanie pozemkov počas kolektivizácie vytvorilo rozsiahle monokultúrne polia. Ich veľkosť bola dlhé roky témou verejnej diskusie, najmä v období kvitnutia repky, keď súvislé žlté plochy naplno ukázali skutočný rozsah lánov. Zlom priniesla až CAP na roky 2023 až 2027. Vďaka dobrovoľnej celofarmovej ekoschéme začali poľnohospodári rozdeľovať veľké polia prostredníctvom 12 metrov širokých biopásov. Ich význam však nespočíva len v tom, že opticky členia krajinu. Biopásy sa stali útočiskom pre množstvo druhov, ktoré z intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajiny postupne mizli.

Jedným z najviditeľnejších prínosov je podľa Ridzoňa návrat vtáctva do poľnohospodárskej krajiny. Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti v nich počas troch rokov monitoringu zaznamenali až 68 druhov vtákov. V porovnaní s okolitými poľami sa v biopásoch v priemere vyskytovalo trikrát viac druhov a viac než dvojnásobný počet jedincov. Ešte výraznejší rozdiel zaznamenali pri druhoch viazaných na otvorenú poľnohospodársku krajinu, ktoré na Slovensku dlhodobo ubúdajú.

Podčiarkol, že prínosy biopásov sa neprejavujú len pri vtákoch a hmyze. Potvrdzujú ich aj pozorovania z poľovných revírov, kde tieto pásy vegetácie poskytujú úkryt a potravu ďalším druhom živočíchov. Slovenská poľovnícka komora uskutočnila v roku 2024 dotazníkový prieskum medzi užívateľmi revírov. Až 72 % z nich uviedlo, že po zavedení biopásov zaznamenali nárast populácie malej zveri, a to na odhadovanej úrovni 10 až 30 %.

Budúcnosť biopásov však podľa SOS BirdLife zostáva neistá. EÚ práve pripravuje nový rozpočet a podobu CAP po roku 2027 a na národnej úrovni sa aktuálne rozhoduje o tom, aký rozsah podpory bude pre poľnohospodárov vyčlenený. Ak sa zníži podpora environmentálnych opatrení alebo už nebude pre farmárov dostatočne motivačná, mnohé biopásy môžu z krajiny opäť zmiznúť. Zachovanie súčasného rozsahu podpory, celofarmového prístupu aj primeraného odmeňovania poľnohospodárov je preto kľúčové.

Dodal, že na pokračovanie tejto pozitívnej zmeny upozorňuje aj kampaň Pestrá krajina, za ktorou stoja ochranárske združenie BROZ a SOS/BirdLife Slovensko. Kampaň presadzuje zachovanie minimálne rovnakej úrovne podpory pre udržateľné hospodárenie po roku 2027.