Brusel 3. mája (TASR) - Viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos, ktorého funkčné obdobie končí 31. mája 2026, sa domnieva, že Španielsko by si aj v budúcnosti malo ponechať miesto vo Výkonnej rade ECB, dokonca by mohlo získať aj post predsedu. Na nedeľňajšiu správu tlačovej agentúry Reuters upozornil bruselský spravodajca TASR.

Lídri členských krajín EÚ v marci vymenovali Chorváta Borisa Vujčiča za nového viceprezidenta ECB na osemročné neobnoviteľné funkčné obdobie. Vujčič od 1. júna 2026 nahradí bývalého španielskeho ministra hospodárstva de Guindosa.

Podľa Reuters po odchode de Guindosa už Španielsko, jedna z najväčších ekonomík eurozóny, nebude zastúpené vo Výkonnej rade ECB. Na budúci rok sa však uvoľnia tri miesta v šesťčlennej Výkonnej rade ECB, vrátane predsedníckeho kresla. De Guindosove komentáre naznačujú, že Madrid si chce zabezpečiť jednu z týchto pozícií.

„Predsedníctvo ECB by bolo bezpochyby najlepším výsledkom, ale najdôležitejšie je mať miesto vo výkonnej rade,“ povedal de Guindos v rozhovore pre španielske noviny El País. Zdôraznil, že Španielsko je štvrtou najväčšou ekonomikou v eurozóne, a preto by si malo zabezpečiť miesto vo Výkonnej rade ECB.

Hoci sa o popredné pozície môžu uchádzať všetky členské krajiny eurozóny, šesť členov Výkonnej rady ECB, ktorých vymenovali lídri EÚ, tvorili prevažne muži zo štyroch veľkých členských štátov Únie - Francúzska, Nemecka, Španielska a Talianska. Šesťčlenná rada dohliada na každodenné fungovanie tejto finančnej inštitúcie.

Reuters upozornil na úvahy analytikov, že vhodným španielskym kandidátom, ktorý by mohol nahradiť súčasnú prezidentku ECB Christine Lagardovú, by bol Pablo Hernández de Cos, ktorý teraz šéfuje Banke pre medzinárodné platby (BIS) a predtým viedol Centrálnu banku Španielska. Ďalšími potenciálnymi kandidátmi Madridu by mohli byť súčasný guvernér Centrálnej banky Španielska José Luis Escrivá, prezidentka Európskej investičnej banky (EIB) Nadia Calvinová alebo minister hospodárstva Carlos Cuerpo.

Podľa analytikov na prevzatie funkcie po Lagardovej, ktorej funkčné obdobie skončí v októbri 2027, sú aj ďalší „horúci“ kandidáti: Klaas Knot, bývalý guvernér Centrálnej banky Holandska, Joachim Nagel, predseda Bundesbanky, či Isabel Schnabelová, ekonómka z Nemecka a členka Výkonnej rady ECB. Okrem „favoritov“ sa spomínajú aj ďalšie mená: Francois Villeroy de Galhau, ktorý šéfuje Centrálnej banke Francúzska, alebo Fabio Panetta, guvernér Centrálnej banky Talianska.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)