Madrid 19. septembra (TASR) - Španielsko počas krízy, ktorú vyvolala pandémia nového koronavírusu, opäť stratilo najviac pracovných miest spomedzi európskych ekonomík. Jeho straty za celý 1. polrok boli takmer trikrát väčšie ako v iných európskych krajinách.

Prísne blokády počas prvej vlny pandémie a vysoká miera dočasných pracovných zmlúv sú jedným z dôvodov, prečo zamestnanosť v Španielsku klesla o zhruba 8 %.

A toto číslo neberie do úvahy všetkých prepustených, keďže mnohí pracovníci sú stále zaradení v španielskom systéme ERTE, ktorý umožňuje firmám dočasne poslať zamestnancov domov alebo skrátiť ich pracovný čas.

Po ukončení tohto štátom financovaného programu ochrany pracovných miest sa ukáže jasnejší obraz o skutočnom vplyve nového koronavírusu na zamestnanosť.

Aj ostatné štáty Európskej únie (EÚ) zaviedli podobné programy, tzv. kurzarbeit, na ochranu pracovných miest a podporu ekonomiky počas pandémie.

Podľa Eurostatu, štatistického úradu EÚ, v 2. kvartáli 2020 klesla zamestnanosť v Španielsku o 7,5 %. Ak sa k tomu pridá jej zníženie o 1 % v 1. štvrťroku, počet zamestnaných osôb sa za celý 1. polrok znížil o vyše 8 %.

Údaje národného štatistického úradu INE zase ukázali, že za šesť mesiacov do konca júna klesol počet zamestnaných osôb o 1,35 milióna.

Na porovnanie, podľa Eurostatu v Nemecku ubudlo v 2. kvartáli 1,4 % pracovných miest a vo Francúzsku 2,6 %. Spojené kráľovstvo stratilo v období apríl-jún iba 0,7 % pracovných miest napriek podobnému poklesu ekonomiky ako v prípade Španielska.

To sa dá čiastočne vysvetliť tým, že až jeden z troch britských zamestnancov, alebo 10 miliónov z 30 miliónov, je zaradených do vládneho programu podpory zamestnanosti. Britský program totiž zahŕňa aj samostatne zárobkovo činné osoby a poskytuje príjemcom podpory až 80 % z ich miezd.

Súčasná hospodárska kríza nie je taká ako v roku 2008. Vtedy španielsku ekonomiku, ktorej motorom bol pred vyše 10 rokmi stavebný sektor, stiahol do problémov pád realitného trhu po vypuknutí globálnej finančnej krízy. Krajina prišla natrvalo o veľa pracovných miest. Pandémia sa však považuje za "dočasné zlo". Aj preto sa vláda snaží chrániť pracovné miesta, kým neprejde. Napríklad odvetvie cestovného ruchu očakáva návrat k normálnemu prílevu zahraničných turistov, keď sa podarí dostať vírus kontrolu.

Španielsky systém ERTE sa inšpiroval nemeckým kurzarbeitom. Napriek tomu súčasná kríza ničí na Iberskom polostrove viac pracovných miest ako v susedných štátoch. Španielske spoločnosti majú totiž veľmi rýchly a efektívny spôsob úpravy nákladov: okamžité prepustenie dočasných pracovníkov alebo neobnovenie ich zmluvy. To má vážne následky na produktivitu a sociálnu štruktúru krajiny.

Prieskum INE ukázal, že dve tretiny stratených pracovných miest v 2. štvrťroku boli dočasné pozície. V hre však boli aj ďalšie faktory. V polovici marca zaviedlo Španielsko najtvrdšiu blokádu na svete, o čom svedčia správy o mobilite od spoločnosti Google. Toto obmedzenie viedlo k poklesu hospodárskej aktivity v 1. štvrťroku o 5,2 % a v období apríl-jún o 18,5 %. Iba Británia zaznamenala podobne strmý pád ekonomiky v 2. štvrťroku, o 20,4 %.

Ďalším kľúčovým prvkom je štruktúra španielskeho hospodárstva. Poľsko má tiež veľa dočasných zamestnancov, ale v 1. polroku zrušilo iba 1,2 % týchto pracovných miest. Poľsko však neprijalo také razantné opatrenia na zabránenie šírenia vírusu ako Španielsko a jeho ekonomika nie je natoľko závislá od cestovného ruchu.

Príliš veľa dočasných pracovných zmlúv v Španielsku predstavuje problém. Tento systém bol zavedený v 80. rokoch minulého storočia a odvtedy žiadna vláda neprišla s účinnou reformou.

„Dočasné zmluvy a krátka doba zamestnania bránia mladým ľuďom pri zbieraní skúseností,“ uviedol Óscar Arce, ekonomický riaditeľ centrálnej banky.

Okrem toho experti pripomínajú, že počas recesie sú prepustení dočasní zamestnanci odrezaní aj od plných dávok v nezamestnanosti, takže sú odkázaní na svoje rodiny, čo ešte zhoršuje situáciu.