Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

SPNZ: Momentálne nemá Európa žiadnu okamžitú náhradu za ruský plyn

Richard Kvasňovský, archívna snímka. Foto: TASR Branislav Račko

Fyzicky je u nás dokonca 100 % prepraveného plynu z Ruska, a to či už z ČR Nordstream alebo z Ukrajiny, pričom plyn z ostatných zdrojov je dodávaný na báze zápočtov a swapov, poznamenal Kvasňovský.

Bratislava 16. marca (TASR) - Momentálne nemá Európa ani Slovensko žiadnu okamžitú a reálnu náhradu za ruský plyn. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.

Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska je podľa neho logické, že EÚ bude hľadať iné alternatívy dodávok plynu. "Tie sú v diverzifikácii zdrojov, teda iných krajín, ako Nórsko, Azerbajdžan, Alžírsko, v rozvoji nových potenciálnych zdrojov zemného plynu vo východnom Stredomorí a azda aj v aspoň dočasnom zvýšení ťažby v Holandsku, ktoré ju utlmilo v posledných rokoch. Zároveň aj v rozvoji alternatívnych níkouhlíkových plynov, ako sú biometán či vodík," priblížil.

"Hoci má Slovensko potenciál nahradiť biometánom len 10 % spotreby zemného plynu, túto cestu znižovania závislosti od dodávok zemného plynu plne podporujeme,"
podčiarkol Kvasňovský.

Upozornil, že Európa momentálne nedokáže nahradiť okamžité vypnutie ruského plynu. Teoreticky by vedela nahradiť necelú polovicu dodávok najmä vyšším dovozom LNG (skvapalneného plynu), ktorý však nie je garantovaný žiadnymi dlhodobými kontraktmi.

Odstavenie dovozu ruského plynu by podľa neho zjavne zapríčinilo nedostatky plynu v Európe, nutné významné obmedzovania spotreby a nevídanú cenovú úroveň zemného plynu, ako aj elektrickej energie, ktorá je (s výnimkou severských krajín a Poľska) určovaná cenou zemného plynu. "Malo by to za následok nepredvídateľné ekonomické škody, siahajúce s najväčšou pravdepodobnosťou ďaleko nad rámec čistých platieb za zemný plyn, ktoré by stratilo Rusko," podčiarkol.

Na archívnej snímke z 21. júna 2010 muž nesie kosu, keď prechádza okolo symbolického pamätníka plynovodu Gazprom Jamal, ktorým sa prepravuje ruský plyn do Európy v bieloruskom Slonime.
Foto: TASR/AP


Ďalej podľa neho platí, že čím ďalej na východ kontinentu, tým je nahradenie zemného plynu z Ruska čoraz ťažšie. Kým krajiny v západnej Európe majú diverzifikovanejšie dodávky, krajiny východnej Európy majú vysokú mieru závislosti od ruského plynu. "Fyzicky je u nás dokonca 100 % prepraveného plynu z Ruska, a to či už z ČR Nordstream alebo z Ukrajiny, pričom plyn z ostatných zdrojov je dodávaný na báze zápočtov a swapov," poznamenal.

"Je dôležité si uvedomiť, že v prípade odstavenia ruského plynu nebude hlavným problémom nedostatok prepravnej kapacity smerom na SR (ktorá je pripravená), ale nedostatok komodity u nás aj v našom okolí. Ak by k tomu došlo, museli by sme očakávať, že 'náhradný' plyn k nám fyzicky doprúdi z LNG terminálov krajín s prístupom k moru (Veľká Británia, Benelux, Chorvátsko, Poľsko)," zdôraznil.

"Lenže tieto krajiny budú mať nedostatok tiež doma a v súčasnosti neexistuje žiadny garančný mechanizmus solidárneho krátenia spotreby, ktorý by zaručil, že sa 'náhradný' plyn nespotrebuje primárne v krajinách, ktoré majú priamo LNG terminály (napríklad Benelux, UK, Poľsko), alebo u ich priamych susedov (Nemecko) a doputuje až do nášho regiónu. Slovensko by tak patrilo medzi krajiny, ktoré by na okamžité zastavenie dodávok doplatili najviac," dodal Kvasňovský.