Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 20. jún 2024Meniny má Valéria
< sekcia Ekonomika

Spolupráca sociálnych partnerov sa musí stať prioritou

Foto: RÚZ/Peter Brichta

Kvalitný a funkčný sociálny dialóg (nielen) v časoch krízy je nevyhnutný.

Bratislava, 19. januára (OTS) - Už viac ako dva roky na Slovensku strieda jedna kríza druhú. Okrem nových výziev v podobe pandémie či energetickej a inflačnej krízy sa musí naša krajina navyše vysporiadať aj s nezadržateľným globálnym technologickým pokrokom a zásadnými zmenami na trhu práce. O tom, ako zabezpečiť, aby podniky a ich zamestnanci boli schopní udržať krok so zrýchlenou transformáciou pracovného trhu dnes spoločne diskutovali zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) so zástupcami Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI), univerzít, a tiež so sociálnymi partnermi zo Slovenska a Rumunska.
Foto: RÚZ/Peter Brichta
Pred dvoma rokmi COVID-19 zásadným spôsobom zrýchlil digitalizáciu, ako aj transformáciu sveta práce a jednotlivých pracovných miest – v reakcii na pandémiu koronavírusu boli mnohé podniky nútené buď dočasne uzatvoriť svoje prevádzky alebo urýchliť svoju digitálnu transformáciu, prenastaviť interné procesy a prejsť do režimu práce na diaľku. Práve počas pandémie sa pritom vo výraznejšej miere začalo využívať aj zamestnávanie formou skrátených úväzkov, čo potvrdzujú aj dáta Eurofoundu, podľa ktorých až viac ako štvrtina pracovníkov v rámci Európskej únie (EÚ) odpracovala v pandemickom roku 2020 menej hodín.

V dôsledku nepredvídateľnej situácie smerovali finančné zdroje jednotlivých členských krajín únie primárne na zastavenie šírenia ochorenia a následné oživenie hospodárstiev. Napriek tomu, že mnohé z opatrení boli zamerané na skrátený pracovný čas, dočasnú nezamestnanosť či systémy dotácií miezd, nijakým zásadným spôsobom neriešili oblasť vzdelávania a zvyšovania potrebných kvalifikácií. „Požiadavky na zručnosti a schopnosti zamestnancov sa v dôsledku pandémie zásadným spôsobom modifikovali, a to doslova za niekoľko mesiacov. Len niekoľko členských štátov poskytlo finančné stimuly na odbornú prípravu. Slovensko, žiaľ, v tejto oblasti zásadné opatrenia doposiaľ neprijalo. Možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä pre dospelých, preto zostávajú pozadu, čo sa prejavuje v podobe akútneho nedostatku kvalifikovaných pracovníkov naprieč všetkými odvetviami,“ konštatuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.

Abstraktné predikcie o príchode umelej inteligencie sa nedávno zmenili na technológiu reálne dostupnú verejnosti. Každý, kto počas Vianoc chatoval s robotom už vie, že vzdelávať sa bude pre jeho ďalšiu kariéru nevyhnutné. Už od roku 2025 si pritom až 90 percent pracovných miest bude vyžadovať určitú úroveň digitálnych zručností. Prioritu vzdelávaniu preto dáva aj Európska komisia (EK), ktorá aktuálny rok venovala práve zručnostiam a celoživotnému vzdelávaniu. Napriek tomu, že EÚ počíta s mierou zapojenosti dospelých do systému celoživotného vzdelávania na úrovni aspoň šesťdesiat percent, Slovensko v tejto oblasti dlhodobo stagnuje. Spolu s Rumunskom je na chvoste rebríčka – podiel zamestnancov zapojených do celoživotného vzdelávania totiž v týchto krajinách nedosahuje ani päť percent. Alarmujúca je aj úroveň digitálnych zručností. Tá je v oboch krajinách výrazne pod priemerom krajín EÚ. „Stratou pracovného miesta sú pritom priamo ohrozené predovšetkým nízkopríjmové skupiny obyvateľstva na nízko kvalifikovaných pracovných miestach, ktorým chýbajú neraz i základné digitálne zručnosti, a ktoré nemajú možnosť si potrebné kurzy či rekvalifikácie zabezpečiť vo vlastnej réžii,“ vysvetľuje Lelovský. Príčiny vidí najmä v nastavení vzdelávacieho systému. Ten podľa neho nedokáže pružne reagovať na aktuálne trendy a výzvy. Problémom je aj nedostatočné všeobecné povedomie o tom, čo transformácia prináša a v čom spočíva zmysel celoživotného vzdelávania. V tejto oblasti považuje 1. viceprezident RÚZ za nevyhnutné, aby štát, zamestnávatelia i odbory „ťahali“ za rovnaký povraz: „Digitálna transformácia sa týka nás všetkých. Pokiaľ nepripravíme zamestnancov na zmenené podmienky, podnik nebude mať zamestnancov, ktorých akútne potrebuje. Zamestnanci nebudú mať potrebnú kvalifikáciu, a teda ani primerané pracovné pozície a štát tak bude mať namiesto zamestnaných platičov daní a odvodov tisíce nezamestnaných ľudí.“

Práve o možnostiach ako vzájomnú spoluprácu zlepšiť dnes diskutovali slovenskí zamestnávatelia so zástupcami vlády, akademickej obce, predstaviteľmi úspešných projektov vo vzdelávaní dospelých na Slovensku a ďalšími európskymi sociálnymi partnermi, pričom deklarovali, že zabezpečenie dôstojnej práce a inkluzívneho rastu je ich prioritou. V tejto oblasti považujú za nevyhnutné začať predovšetkým s budovaním zážitkového a flexibilnejšieho vzdelávacieho systému ako celku. Európski sociálni partneri sa tiež zhodli, že pandémia negatívne poznačila kvalitu sociálneho dialógu, a to predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy. „Nepredvídateľné okolnosti si neraz žiadajú promptnú reakciu vlády a zavádzanie systémových opatrení. Jedine sociálni partneri majú potrebné skúsenosti z praxe, ktoré štát potrebuje. Našou spoločnou prioritou by malo byť hľadanie optimálnych riešení a prijímanie skutočne funkčných opatrení, ktoré sú v prospech našich obyvateľov, ekonomickej stability a ďalšieho rozvoja našej krajiny. Teší ma, že práve dnešné podujatie a skúsenosti našich zahraničných partnerov potvrdili, že pokiaľ sa chce, tak sa dá. Verím, že i naša krajina sa nimi inšpiruje,“ uzatvára 1. viceprezident RÚZ.

Upozornenie: Text vyjadruje len názory autorov a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za názory Európskej komisie. Diskusia je organizovaná pod záštitou Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) v rámci projektu „Challenges from the pandemics: adult learning in Romania and Slovakia“ – #AdultLearningROSK.


UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.