Bratislava 22. januára (TASR) - Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú vývoj počasia. Aktuálny výrazný deficit vlahy, ktorý je na celom území Slovenska, zrejme bude mať vplyv aj na rast ozimín a založenie novej úrody na jar. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Vývoj počasia podľa nej potvrdzuje slová pestovateľov, že bez funkčných závlahových systémov niektoré plodiny už ani nebude možné dopestovať.

Zdôraznila, že plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Slabá zima určite neprispeje ani k likvidácii škodcov.

Poznamenala, že podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu pôde chýba viac ako 50 milimetrov (mm) zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska aj viac ako 100 mm zrážok. Situáciu zhoršuje aj nízka alebo žiadna snehová vrstva, ktorá by vlahu akumulovala do jarných mesiacov. V rovnakom období minulého roka bolo vyše 23.000 hektárov (ha) poľnohospodárskej pôdy doslova pod vodou.

Poznamenala, že na územie SR spadne počas roka v priemere 743 mm zrážok, čo predstavuje asi 36,4 miliardy metrov kubických (m3) vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 miliardy m3 vody.

"Už nechceme len hovoriť a upozorňovať na dôležitosť tejto problematiky, už chceme vidieť aj reálne kroky a nástroje, ktoré nás pripravia na zmeny v oblasti klímy. Bez závlah to jednoducho nepôjde, preto nájdime nástroje, ktoré umožnia pestovateľom, ktorí chcú zavlažovať, aby mohli zavlažovať," uviedol podpredseda SPPK Jozef Šumichrast.

Aktuálny Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ do roku 2027 pritom počíta s investíciami do závlah a vodozádržných opatrení vo výške 38 miliónov eur. Pestovatelia ovocia, zeleniny, zemiakov, cukrovej repy, kukurice, krmovín a dokonca aj obilnín považujú za nevyhnutné vyhlásiť v aktuálnom roku otvorenú výzvu na produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah.

Poľnohospodári si podľa Holéciovej vážnosť situácie veľmi dobre uvedomujú a v súčasnosti sami investujú do závlah, ktoré sú však vo vlastníctve štátu. Tento fakt je veľkou brzdou pri ďalšom rozvoji závlahových systémov na Slovensku.

"O vodu je veľký záujem, pretože viac vody znamená viac ovocia a zeleniny pre našich spotrebiteľov. Určite by to pomohlo aj zemiakom, pri ktorých sa nám za ostatné roky znížila sebestačnosť zo 60 % na 40 %," vysvetlil Šumichrast.

"Na Slovensku pestujeme cukrovú repu na výmere približne 22.500 ha. Pod závlahou máme len 11 % plôch, teda 2500 ha. Z hľadiska dostupnosti vodného zdroja by bolo ideálne, keby sme zavlažovali repu aspoň na výmere 6000 ha," doplnil predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Róbert Kovács.

SPPK okrem existujúcich možností vyzýva štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.