Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Bez ohrievania vzduchu a aktívneho zásahu ľudí v sadoch by boli škody na kvitnúcich stromoch takmer devastačné.
Autor TASR
Bratislava 3. apríla (TASR) – Viac ako jeden milión eur stála zatiaľ záchrana budúcej úrody ovocia pred jarnými mrazmi. Slovenskí ovocinári už druhý týždeň neúnavne bojujú so silným prízemným mrazom. Len za posledné štyri noci teplota v mnohých ovocných sadoch dosahovala hranicu mínus 10 stupňov Celzia.
Bez ohrievania vzduchu a aktívneho zásahu ľudí v sadoch by boli škody na kvitnúcich stromoch takmer devastačné. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Ovocinári po minulé noci podľa nej zachraňovali, čo sa dalo. Požívali parafínové sviece, protimrazovú závlahu, plynové vrtule. Zatiaľ odhadujú, že na záchranu kvetov a pukov pred mrazmi vynaložili viac ako jeden milión eur. Do akej miery sa im to podarilo, ukáže čas. Isté však je, že straty na úrode budú.
Ovocinárska únia Slovenska, ktorá je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podľa Holéciovej odhaduje, že z priemernej produkcie ovocia v množstve 50 000 ton ročne sa v tomto roku pre mrazy urodí približne 30 000 ton ovocia.
"Dnes je už isté, že ak by sme v nočných prácach poľavili, škody by sme mali oveľa masívnejšie. Jeden milión eur je obrovská suma, ale vynaložili sme ju v záujme našich sadov a zabezpečenia slovenského ovocia pre našich spotrebiteľov," uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.
Holéciová uviedla, že príliš silný mráz aj napriek ochrane ovocinárov najviac poškodil najmä čerešne. Mráz spálil aj kvety marhúľ, broskýň a sliviek. Zasiahol aj nerozkvitnuté puky jabloní a hrušiek.
"Teraz sa spoliehame ešte na to, že príroda nechce prehrávať a že stromy nám dajú úrodu ešte z kvetov, ktoré sa rozvinú v rámci tzv. sekundárneho kvitnutia," naznačil Varga.
Holéciová dodala, že s prízemnými jarnými mrazmi bojovali aj v susednej Českej republike. Tamojším ovocinárom pravdepodobne až také výrazné škody nespôsobili, pretože vývin stromov, a teda aj kvitnutie je u našich západných susedov posunutý približne o 8 až 10 dní neskôr.
Bez ohrievania vzduchu a aktívneho zásahu ľudí v sadoch by boli škody na kvitnúcich stromoch takmer devastačné. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Ovocinári po minulé noci podľa nej zachraňovali, čo sa dalo. Požívali parafínové sviece, protimrazovú závlahu, plynové vrtule. Zatiaľ odhadujú, že na záchranu kvetov a pukov pred mrazmi vynaložili viac ako jeden milión eur. Do akej miery sa im to podarilo, ukáže čas. Isté však je, že straty na úrode budú.
Ovocinárska únia Slovenska, ktorá je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podľa Holéciovej odhaduje, že z priemernej produkcie ovocia v množstve 50 000 ton ročne sa v tomto roku pre mrazy urodí približne 30 000 ton ovocia.
"Dnes je už isté, že ak by sme v nočných prácach poľavili, škody by sme mali oveľa masívnejšie. Jeden milión eur je obrovská suma, ale vynaložili sme ju v záujme našich sadov a zabezpečenia slovenského ovocia pre našich spotrebiteľov," uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska.
Holéciová uviedla, že príliš silný mráz aj napriek ochrane ovocinárov najviac poškodil najmä čerešne. Mráz spálil aj kvety marhúľ, broskýň a sliviek. Zasiahol aj nerozkvitnuté puky jabloní a hrušiek.
"Teraz sa spoliehame ešte na to, že príroda nechce prehrávať a že stromy nám dajú úrodu ešte z kvetov, ktoré sa rozvinú v rámci tzv. sekundárneho kvitnutia," naznačil Varga.
Holéciová dodala, že s prízemnými jarnými mrazmi bojovali aj v susednej Českej republike. Tamojším ovocinárom pravdepodobne až také výrazné škody nespôsobili, pretože vývin stromov, a teda aj kvitnutie je u našich západných susedov posunutý približne o 8 až 10 dní neskôr.
