Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prioritu v adaptačných stratégiách predstavuje v súčasnosti sucho.
Autor TASR
Bratislava 12. mája (TASR) - Správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 pripomína rozpor v oblasti vodného hospodárstva pri riešení zadržiavania vody. Problém je medzi technickými a prírode blízkymi opatreniami v krajine. Správu o implementácii Agendy 2030 predložil do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
Problémom je aj rozdelenie kompetencií medzi Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR, ktoré má na starosti vodné toky a vodné stavby a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré má na starosti poľnohospodársku a lesnú pôdu. "Tento problém sa ukázal ako zásadný aj pri podpore protipovodňových a adaptačných opatrení z Európskych investičných a štrukturálnych fondov, kde sa nepodarilo zabezpečiť synergiu a komplementaritu medzi operačným programom Kvalita životného prostredia a Programom rozvoja vidieka," konštatuje sa v materiáli.
Dopyt po vodozádržných opatreniach je podľa predkladateľov vysoký, čo znamená, že obce začínajú myslieť na riešenia dôsledkov zmeny klímy. "Stále však pretrváva nedostatok kvalifikovaných projektantov komplexných adaptačných opatrení," poznamenali predkladatelia správy z ÚPVII. Ak sa chcú vodozádržné a adaptačné opatrenia realizovať, mal by sa novelizovať stavebný zákon vo vzťahu k územnému plánovaniu. Rovnako je dôležité vytvorenie technických noriem pri nakladaní so zrážkovými vodami.
Prioritu v adaptačných stratégiách predstavuje v súčasnosti sucho. V roku 2014 vyšla Adaptačná stratégia SR, ktorá problematiku sucha popisuje ako trend. V aktualizovanej verzii z roku 2018 boli na sucho zamerané komplexné opatrenia, ako revitalizácia biotopov pre udržanie vody v krajine či agro-environmentálno-klimatických schém.
MŽP v roku 2018 prijalo aj akčný plán Hodnota je voda. Materiál mal riešiť problematiku sucha na Slovensku. "Dokument je signálom, že sa adaptačná politika posúva smerom od úzkeho zamerania na protipovodňové opatrenia, smerom ku komplexnému hospodáreniu s vodou v krajine," hovoria predkladatelia.
Problémom je aj rozdelenie kompetencií medzi Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR, ktoré má na starosti vodné toky a vodné stavby a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré má na starosti poľnohospodársku a lesnú pôdu. "Tento problém sa ukázal ako zásadný aj pri podpore protipovodňových a adaptačných opatrení z Európskych investičných a štrukturálnych fondov, kde sa nepodarilo zabezpečiť synergiu a komplementaritu medzi operačným programom Kvalita životného prostredia a Programom rozvoja vidieka," konštatuje sa v materiáli.
Dopyt po vodozádržných opatreniach je podľa predkladateľov vysoký, čo znamená, že obce začínajú myslieť na riešenia dôsledkov zmeny klímy. "Stále však pretrváva nedostatok kvalifikovaných projektantov komplexných adaptačných opatrení," poznamenali predkladatelia správy z ÚPVII. Ak sa chcú vodozádržné a adaptačné opatrenia realizovať, mal by sa novelizovať stavebný zákon vo vzťahu k územnému plánovaniu. Rovnako je dôležité vytvorenie technických noriem pri nakladaní so zrážkovými vodami.
Prioritu v adaptačných stratégiách predstavuje v súčasnosti sucho. V roku 2014 vyšla Adaptačná stratégia SR, ktorá problematiku sucha popisuje ako trend. V aktualizovanej verzii z roku 2018 boli na sucho zamerané komplexné opatrenia, ako revitalizácia biotopov pre udržanie vody v krajine či agro-environmentálno-klimatických schém.
MŽP v roku 2018 prijalo aj akčný plán Hodnota je voda. Materiál mal riešiť problematiku sucha na Slovensku. "Dokument je signálom, že sa adaptačná politika posúva smerom od úzkeho zamerania na protipovodňové opatrenia, smerom ku komplexnému hospodáreniu s vodou v krajine," hovoria predkladatelia.
