Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Ekonomika

Správa o stave energetickej únie:EÚ zvládla výzvy v oblasti energetiky

Na snímke veterné turbíny. Foto: TASR - Tomáš Halász

EÚ dosiahla svoj cieľ v oblasti zimného skladovania plynu na úrovni 90 % už 19. augusta, v dostatočnom predstihu pred termínom stanoveným na 1. novembra.

Brusel 11. septembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu zverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2024, v ktorej opisuje, ako EÚ za posledných päť rokov zvládla bezprecedentné výzvy v oblasti energetickej politiky.

Správa, ku ktorej sa vyjadrili výkonný podpredseda EK pre Európsku zelenú dohodu Maroš Šefčovič a eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová, uvádza, že v posledných rokoch sa EÚ podarilo odolávať rizikám ohrozujúcim jej bezpečnosť dodávok energie, získať kontrolu nad trhom s energiou a cenami energie a urýchliť prechod ku klimatickej neutralite.

Dokument spresňuje, že v prvom polroku 2024 pochádzala polovica výroby elektriny v EÚ z obnoviteľných zdrojov a podiel ruského plynu na dovoze do EÚ klesol zo 45 % v roku 2021 na 18 % do júna 2024, pričom dovoz z Nórska a USA sa zvýšil. EÚ v období od augusta 2022 do mája 2024 znížila dopyt po plyne o 138 miliárd kubických metrov.

EÚ dosiahla svoj cieľ v oblasti zimného skladovania plynu na úrovni 90 % už 19. augusta, v dostatočnom predstihu pred termínom stanoveným na 1. novembra.

Ceny energie sú stabilnejšie a zostávajú výrazne pod najvyššími úrovňami energetickej krízy z roku 2022.

Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli od roku 1990 do roku 2022 o 32,5 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ v rovnakom období vzrástlo približne o 67 %.

Významný pokrok sa dosiahol v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia predbehla plyn a stala sa druhým najväčším zdrojom elektrickej energie v EÚ za jadrovou energiou - v prvej polovici roku 2024 vyprodukovala v EÚ 50 % elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Správa pripomína, že všetky členské štáty musia čo najskôr predložiť svoje konečné aktualizované národné energetické a klimatické plány, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030.

V budúcnosti bude potrebné riešiť nové výzvy, ako sú rozdiely v ambíciách v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cieľov energetickej efektívnosti, zvyšovanie energetickej chudoby, rozdiel v cenách energie v porovnaní s globálnymi konkurentmi a riziko nových závislostí. To si bude vyžadovať rozhodnú politickú reakciu na úrovni EÚ a členských štátov.

Správa hovorí aj o tom, že EÚ podporuje Ukrajinu vzhľadom na ruské útoky na jej energetický systém. Synchronizácia ukrajinských a moldavských sietí s európskou sieťou pomohla stabilizovať ukrajinskú elektrizačnú sústavu. Do 31. júla 2024 bolo viac ako 40 % všetkých darov od členských štátov EÚ pre Ukrajinu určených na odvetvie energetiky.

Správa ocenila význam zákona o emisne neutrálnom priemysle a zákona o kritických surovinách spolu s reformou koncepcie trhu s elektrinou a dôležitú úlohu, ktorú budú zohrávať priemyselné aliancie, ako je Európska aliancia pre batérie, Európska aliancia pre čistý vodík, Aliancia priemyslu EÚ v oblasti solárnej fotovoltiky, Priemyselná aliancia pre hodnotový reťazec obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a Aliancia pre malé modulárne reaktory.

Dokument upozorňuje tiež, že Európska vodíková banka financovaná z Inovačného fondu EU ETS funguje a uskutočnila prvé úspešné kolo aukcií EÚ, ktorými sa pridelilo takmer 720 miliónov eur na sedem projektov v oblasti obnoviteľného vodíka v Európe.

HRABKO: Šanca, že z ústavy vypustia jeden volebný obvod, je malá

Podľa Hrabka bol systém viacerých volebných obvodov, ktorý zrušila ešte vláda Vladimíra Mečiara, pre voličov výhodnejší (správa, PODCAST, VIDEO).

- Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa cíti vo veľmi dobrej kondícii po tom, čo absolvoval svoju prvú zdravotnú prehliadku od návratu do prezidentského úradu.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana zúčastnil na štvrtom ročníku konferencie Antalyjské fórum diplomacie.

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.