Bratislava 10. septembra (TASR) – Investičná aktivita v Európe je nízka, výrazne pod úrovňou potrebnou na podporu rastu a vytvárania nových pracovných miest. Aj o tom sa diskutovalo počas druhého dňa neformálneho zasadnutia ministrov EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktoré sa konalo v piatok a sobotu (9. a 10. 9.) v Bratislave.

V tejto situácii má pomôcť tzv. Junckerov balík, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je pomôcť dostať sa na predkrízové úrovne mobilizáciou dodatočných investícií aj podporou rizikovejších inovatívnych investičných projektov. „A funguje to. Už v prvom roku priniesol konkrétne výsledky, pričom v niektorých aspektoch prekonal očakávania,“ zdôraznil po zasadnutí slovenský minister financií Peter Kažimír, ktorý je v čase predsedníctva SR v Rade EÚ hostiteľom týchto rokovaní.

Diskusia ministrov sa podľa neho sústredila predovšetkým na veci, ktoré je potrebné vo fungovaní investičného balíčka do budúcnosti zlepšiť. „Potrebujeme zlepšiť doplnkovosť EFSI, jeho zameranie na kapitálové financovanie, zabezpečiť väčšiu regionálnu vyváženosť projektov,“ priblížil Kažimír. Na týchto otázkach sa bude postupne pracovať v nasledujúcich mesiacoch.

EFSI po roku funguje a darí sa mu veľmi dobre, zdôraznil v Bratislave podpredseda EK Jyrki Katainen. Cieľom fondu je mobilizovať v EÚ investície v objeme 315 miliárd za tri roky, odteraz do roku 2018. „Napreduje to dobre, 37 % finančnej kapacity EFSI sa už využilo,“ podčiarkol.

Rozpracovaných je momentálne takmer 100 projektov, ktoré prinášajú infraštruktúrne aj priemyselné investície. K tomu sa už podpísalo takmer 200 dohôd o financovaní s rôznymi sprostredkovateľmi. „To v praxi znamená, že financie môže získať okolo 200.000 európskych malých a stredných podnikov,“ vyčíslil Katainen.

Avizoval, že komisia už budúci týždeň navrhne predĺženie fungovania EFSI, s menšími úpravami jeho pravidiel. „Výsledky sú v súčasnosti povzbudivé a budeme v tom pokračovať,“ dodal zástupca EK.

Foto: TASR/Daniel Veselský

Daňové pravidlá

Boj proti daňovým únikom a posilnenie investičnej aktivity v Európskej únii (EÚ) boli témami druhého dňa neformálneho zasadnutia ministrov EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktoré sa konalo v piatok a sobotu (9. a 10. 9.) v Bratislave. Dôležité sú prísne a transparentné daňové pravidlá, ktoré na jednej strane obmedzia priestor na daňové úniky, zároveň však prinesú firmám daňovú istotu. Zdôraznil to po rokovaní slovenský minister financií Peter Kažimír, ktorý bol v čase slovenského predsedníctva v Rade EÚ hostiteľom stretnutia.

„Nedotkli sme sa harmonizácie daní. V pláne Európskej komisie je ale téma, ktorá je prítomná poslednú dekádu, a to spoločný daňový základ. Má prvky harmonizácie, ale v tom zmysle, ktorý nemôže vadiť žiadnemu členskému štátu. Aby sme znižovali náklady napríklad na daňové poradenstvo, aby sme mohli dodať ešte väčšiu mieru istoty všetkým tým, ktorí tvoria pracovné miesta a podieľajú sa na HDP,“ priblížil Kažimír na tlačovej konferencii po rokovaní ECOFINu.

Väčšia daňová istota je podľa neho pomerne nová, ale dôležitá téma, ktorá môže posilniť konkurencieschopnosť EÚ na globálnej úrovni. „Spraviť daňový systém dôveryhodný, predvídateľný, eliminovať tak neistotu a riziko dvojitého zdanenia alebo žiadneho zdanenia, má najvyššiu dôležitosť,“ zdôraznil šéf slovenského rezortu financií.

Aj kvôli obmedzovaniu financovania terorizmu a prania špinavých peňazí je podľa neho potrebné posilniť spoluprácu inštitúcií na domácej úrovni, ale aj zlepšiť medzinárodnú výmenu informáciu, aby bola rýchlejšia a efektívnejšia. „Potrebujeme zaviesť pravidlá pre povinné zverejňovanie informácií pre sprostredkovateľov, ako sú poradcovia, banky a ďalší, ktorí zarábajú na navrhovaní alebo vykonávaní daňových únikov a agresívnych daňových schém,“ avizoval Kažimír.

Návrh systému konsolidovaného základu firemných daní, s ktorým príde Európska komisia (EK) na jeseň, podľa jej viceprezidenta Jyrkiho Katainena významne pomôže potláčať agresívne daňové plánovanie. „Potrebné sú nové pravidlá na elimináciu nezrovnalostí a medzier medzi národnými systémami, z ktorých môžu firmy v súčasnosti ťažiť. S každým novým prípadom nespravodlivého daňového postupu rastie frustrácia verejnosti,“ upozornil zástupca komisie.

Jednotlivé národné vlády sa podľa neho budú musieť bližšie pozrieť na existujúce daňové systémy, či napĺňajú očakávania verejnosti z pohľadu ich spravodlivosti. „Tento návrh je však rovnako ústretový pre podnikateľov, pretože zníži administratívne bremeno a náklady firiem pôsobiacich v EÚ. Prinesie biznisu väčšiu daňovú istotu,“ dodal Katainen.