Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Ekonomika

Ľ. VÁŽNY: EK nepreplatí Slovensku pre chyby 183 miliónov eur

Podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny Foto: TASR/Michal Svítok

Ako Vážny zdôraznil, finančné prostriedky, ktoré EK Slovensku nepreplatí, neprepadnú. Môžu sa využiť prostredníctvom náhradných projektov v rámci oblastí, ktoré EK Slovensku už zadefinovala.

Bratislava 19. december (TASR) - Európska komisia (EK) nepreplatí Slovensku z eurofondov výdavky vo výške 182,91 milióna eur. EK sa totiž rozhodla plošne neuhradiť 10 % nárokovaných výdavkov pri 326 projektoch financovaných z eurofondov.
Ako však informoval podpredseda vlády SR Ľubomír Vážny, takmer 183 miliónov eur z celkovej alokácie eurofondov neprepadne. "Naopak, tieto prostriedky vieme využiť náhradnými projektmi," povedal dnes na brífingu v Bratislave Vážny.

EK chcela podľa Vážneho pôvodne nepreplatiť viac ako 700 miliónov eur pre pochybenia, ktoré sa udiali pri vyhlasovaní verejného obstarávania na jednotlivé projekty. Až následným vyjednávaním sa podarilo sumu znížiť. Najvážnejším problémom bol pre predstaviteľov EK príliš krátky termín, počas ktorého si mohli dodávatelia prevziať súťažné podmienky ku tendrom.

Ideálny čas mal byť podľa EK viac ako polovica z 52 dní, čiže všetky projekty s termínom pod 26 dní boli vyhodnotené ako chybové. Podľa Vážneho však nebol tento časový úsek v pravidlách presne určený, pričom bol len nejasne definovaný ako "good time." Medzi projekty, ktoré najviac a neprimerane znížili lehotu na prevzatie súťažných podkladov, bol podľa Vážneho projekt realizovaný Slovenskou správou ciest (SSC). Jeho hodnota bola viac ako 21 miliónov eur pričom lehota bola určená len na 7 dní.



V rámci nápravných opatrení, ktoré SR v tejto súvislosti prijala, došlo najmä ku zmene príslušného zákona. Od 1. júla 2013 bola zavedená takzvaná veľká novela zákona o verejnom obstarávaní. Tá definovala, že uverejňovanie súťažných podkladov v prípade nadlimitných zákaziek musí byť realizované formou poskytnutia vytlačených súťažných podkladov, pričom tieto materiály musia byť uverejnené aj na internetovej stránke obstarávateľa. Takto podľa Vážneho už nie je potrebná lehota na vyzdvihnutie podkladov, pretože záujemca si ich vie vyzdvihnúť elektronicky.

Projekty s najväčšou sumou (159 miliónov eur), ktorú EK Slovensku nepreplatí, patria do Operačného programu Doprava. V rámci časového rozdelenia sa týka zhruba polovica z celkovej nepreplatenej sumy programov realizovaných do konca tohto roka. Približne 30 % zo sumy súvisí s projektmi z budúceho roku a asi 20 % sa týka projektov realizovaných v roku 2015.

Ako Vážny zdôraznil, finančné prostriedky, ktoré EK Slovensku nepreplatí, neprepadnú. Môžu sa využiť prostredníctvom náhradných projektov v rámci oblastí, ktoré EK Slovensku už zadefinovala. Predovšetkým pôjde o dopravné projekty. "Tie projekty sú v oblasti nákupu nových koľajových vozidiel. Je tam modernizácia železničnej infraštruktúry medzi Považskou Bystricou a Žilinou a je tam zvyšovanie bezpečnostných parametrov na cestách 1. triedy v gescii Slovenskej správy ciest," skonštatoval Vážny.

Z OP Vzdelávanie prepadne 13 mil. eur

V rámci čerpania fondov Európskej únie (EÚ) Slovensku nenávratne prepadnú finančné prostriedky v celkovej hodnote 13,693 milióna eur z Operačného programu (OP) Vzdelávanie. Tieto prostriedky už nebude možné nijako využiť. Informoval o tom dnes na tlačovom brífingu v Bratislave podpredseda vlády SR Ľubomír Vážny.

Podľa neho je nevyčerpanie a následné prepadnutie európskych financií spôsobené prerušením politického cyklu medzi prvou vládou Roberta Fica a nástupom vlády Ivety Radičovej. "Došlo k prudkému roztrhnutiu celého operačného programu, k pozastaveniu alebo zrušeniu niektorých projektov a opätovné rozbehnutie toho vlaku znamenalo to, že tam došlo k prudkému pádu," povedal Vážny.

Po zmene vlády sa tak skokovo znížil celkový objem kontrahovaných prostriedkov na súvisiace projekty zo 49 % na 7,7 %. Tento skok označil Vážny za hlavnú príčinu, prečo sa nestihli vyčerpať všetky alokované prostriedky. "Krízový manažment sme tam nasadili. V konečnom dôsledku nezvládol to vyčerpanie do nuly, pretože to už nebolo v jeho silách," dodal.

Naopak, krízový manažment podľa Vážneho zabral v rizikových OP Informatizácia spoločnosti, Životné prostredie, Bratislavský kraj či Výskum a vývoj. "Tam neprepadne nič, pretože vyčerpali príslušný limit," konštatoval podpredseda vlády.