Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Medzi krajinami EÚ najvyšší podiel hrubej konečnej spotreby energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov malo Švédsko (65,4 %).
Autor TASR
Brusel 24. júla (TASR) - Predbežné údaje za rok 2025 ukazujú, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v členských krajinách Európskej únie (EÚ) dosiahol 26,2 percenta, čo je nárast oproti 25,2 percentám v roku 2024. Slovensko patrí medzi tri krajiny EÚ s najnižšími podielmi obnoviteľných zdrojov energie. Na správu Eurostatu, štatistického úradu EÚ, upozornil spravodajca TASR.
Eurostat v správe vydanej vo štvrtok (23. 7.) pripomenul, že od roku 2004 (9,6 %) tento podiel neustále rastie. Únia však ešte stále nie je na správnej trajektórii, aby dosiahla ciele v oblasti obnoviteľnej energie do roku 2030 stanovené na 42,5-percentnú úroveň.
Dosiahnutie tohto cieľa by si vyžadovalo priemerný ročný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojovo 3,3 percentuálneho bodu od roku 2026 do roku 2030.
Medzi krajinami EÚ najvyšší podiel hrubej konečnej spotreby energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov malo Švédsko (65,4 %). Švédi sa spoliehali predovšetkým na tuhú biomasu, vodnú a veternú energiu. Nasledovalo Fínsko (53 %), ktoré sa spoliehalo na tuhú biomasu, veternú a vodnú energiu a potom Dánsko (48,2 %), ktorého obnoviteľná energia vlani pochádzala najmä z tuhej biomasy, veterných parkov a bioplynu.
Najnižšie podiely obnoviteľných zdrojov energie boli vlani zaznamenané v Belgicku (14,9 %), na Slovensku (16,3 %) a v Írsku (17,2 %).
Pokiaľ ide o hrubú spotrebu elektriny v EÚ, obnoviteľné zdroje energie v roku 2025 predstavovali 49,9 %, čo predstavuje nárast o 2,4 percentuálneho bodu oproti roku 2024. Pre porovnanie, v roku 2004, keď sa začalo sledovanie situácie, bol tento podiel na úrovni 15,9 %.
V Rakúsku pochádzalo až 90,8 % hrubej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vo Švédsku bol tento podiel na úrovni 89,2 %. Nasledovali Dánsko (77,7 %), Portugalsko (65,6 %), Grécko (60,9 %) a Španielsko (60,7 %). Naopak, najnižšie podiely zaznamenali Malta (11,2 %), Česko (19,2 %), Luxembursko (23,3 %), Slovensko (24,1 %) a Cyprus (27,5 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eurostat v správe vydanej vo štvrtok (23. 7.) pripomenul, že od roku 2004 (9,6 %) tento podiel neustále rastie. Únia však ešte stále nie je na správnej trajektórii, aby dosiahla ciele v oblasti obnoviteľnej energie do roku 2030 stanovené na 42,5-percentnú úroveň.
Dosiahnutie tohto cieľa by si vyžadovalo priemerný ročný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojovo 3,3 percentuálneho bodu od roku 2026 do roku 2030.
Medzi krajinami EÚ najvyšší podiel hrubej konečnej spotreby energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov malo Švédsko (65,4 %). Švédi sa spoliehali predovšetkým na tuhú biomasu, vodnú a veternú energiu. Nasledovalo Fínsko (53 %), ktoré sa spoliehalo na tuhú biomasu, veternú a vodnú energiu a potom Dánsko (48,2 %), ktorého obnoviteľná energia vlani pochádzala najmä z tuhej biomasy, veterných parkov a bioplynu.
Najnižšie podiely obnoviteľných zdrojov energie boli vlani zaznamenané v Belgicku (14,9 %), na Slovensku (16,3 %) a v Írsku (17,2 %).
Pokiaľ ide o hrubú spotrebu elektriny v EÚ, obnoviteľné zdroje energie v roku 2025 predstavovali 49,9 %, čo predstavuje nárast o 2,4 percentuálneho bodu oproti roku 2024. Pre porovnanie, v roku 2004, keď sa začalo sledovanie situácie, bol tento podiel na úrovni 15,9 %.
V Rakúsku pochádzalo až 90,8 % hrubej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vo Švédsku bol tento podiel na úrovni 89,2 %. Nasledovali Dánsko (77,7 %), Portugalsko (65,6 %), Grécko (60,9 %) a Španielsko (60,7 %). Naopak, najnižšie podiely zaznamenali Malta (11,2 %), Česko (19,2 %), Luxembursko (23,3 %), Slovensko (24,1 %) a Cyprus (27,5 %).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
