Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Podľa vyhlásenia MŽP sa očakáva prijatie rozhodnutia, ktoré bude obsahovať jasné zohľadnenie týchto prvkov, ako aj viacerých významných iniciatív.
Autor TASR
Ankara 12. novembra (TASR) - Slovensko na klimatickej konferencii COP31 v Antalyi presadzuje realistické riešenia, ktoré neohrozia energetickú bezpečnosť, budú technologicky uskutočniteľné a podporia konkurencieschopnosť priemyslu a dosahovanie klimatických cieľov. TASR o tom vo štvrtok informovalo ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Na medzinárodnom fóre sa stretávajú zástupcovia takmer 200 krajín, aby rokovali o ďalšom postupe v oblasti ochrany klímy, plnení prijatých záväzkov a konkrétnych opatreniach na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. Slovensko reprezentuje veľvyslanec v Turecku Michal Slivovič a odborníci z ministerstva životného prostredia a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
SR podľa vyhlásenia MŽP v súčasnosti patrí medzi členské štáty EÚ, ktoré si svoje záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov zodpovedne plnia. Rovnako tak postupuje v transformácií energetiky a priemyslu a posilňuje svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy.
Významnou témou konferencie COP31 je adaptácia na zmenu klímy a najmä efektívnejšie hospodárenie s vodou, potravinová bezpečnosť či zvyšovanie odolnosti miest, infraštruktúry a krajiny voči extrémnym prejavom počasia. Zástupcovia majú tiež rokovať o postupnom odklone od fosílnych palív, rozvoji čistých energetických systémov a zvyšovaní energetickej efektívnosti.
Podľa vyhlásenia MŽP sa očakáva prijatie rozhodnutia, ktoré bude obsahovať jasné zohľadnenie týchto prvkov, ako aj viacerých významných iniciatív. Patrí medzi ne globálny záväzok, aby do roku 2035 tvorila elektrina minimálne 35 percent celkovej konečnej spotreby energie na svete, a tiež záväzok zabezpečiť rovnaký prístup k financovaniu.
Osobitné miesto v programe má klimatické financovanie, kde sa diskusia zameria na mobilizáciu verejných a súkromných finančných zdrojov, otázku strojnásobenia objemu klimatického financovania na adaptáciu, plnenie dohodnutých finančných cieľov a podporu krajín najviac zasiahnutých dôsledkami klimatickej zmeny. Rokovať sa bude aj o fungovaní Fondu na riešenie strát a škôd a o mechanizme spravodlivej transformácie, ktoré majú pomôcť krajinám pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
V roku 2025 prispela EÚ na klimatické financovanie 32,5 miliardy eur, pričom na COP31 bude zdôrazňovať, že je potrebné, aby sa do mobilizácie finančných prostriedkov zapojili aj ďalšie krajiny.
Súčasťou konferencie je aj summit Svetových lídrov, na ktorom sa na pozvanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana zúčastňuje viac než 70 svetových lídrov.
Na medzinárodnom fóre sa stretávajú zástupcovia takmer 200 krajín, aby rokovali o ďalšom postupe v oblasti ochrany klímy, plnení prijatých záväzkov a konkrétnych opatreniach na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. Slovensko reprezentuje veľvyslanec v Turecku Michal Slivovič a odborníci z ministerstva životného prostredia a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
SR podľa vyhlásenia MŽP v súčasnosti patrí medzi členské štáty EÚ, ktoré si svoje záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov zodpovedne plnia. Rovnako tak postupuje v transformácií energetiky a priemyslu a posilňuje svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy.
Významnou témou konferencie COP31 je adaptácia na zmenu klímy a najmä efektívnejšie hospodárenie s vodou, potravinová bezpečnosť či zvyšovanie odolnosti miest, infraštruktúry a krajiny voči extrémnym prejavom počasia. Zástupcovia majú tiež rokovať o postupnom odklone od fosílnych palív, rozvoji čistých energetických systémov a zvyšovaní energetickej efektívnosti.
Podľa vyhlásenia MŽP sa očakáva prijatie rozhodnutia, ktoré bude obsahovať jasné zohľadnenie týchto prvkov, ako aj viacerých významných iniciatív. Patrí medzi ne globálny záväzok, aby do roku 2035 tvorila elektrina minimálne 35 percent celkovej konečnej spotreby energie na svete, a tiež záväzok zabezpečiť rovnaký prístup k financovaniu.
Osobitné miesto v programe má klimatické financovanie, kde sa diskusia zameria na mobilizáciu verejných a súkromných finančných zdrojov, otázku strojnásobenia objemu klimatického financovania na adaptáciu, plnenie dohodnutých finančných cieľov a podporu krajín najviac zasiahnutých dôsledkami klimatickej zmeny. Rokovať sa bude aj o fungovaní Fondu na riešenie strát a škôd a o mechanizme spravodlivej transformácie, ktoré majú pomôcť krajinám pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
V roku 2025 prispela EÚ na klimatické financovanie 32,5 miliardy eur, pričom na COP31 bude zdôrazňovať, že je potrebné, aby sa do mobilizácie finančných prostriedkov zapojili aj ďalšie krajiny.
Súčasťou konferencie je aj summit Svetových lídrov, na ktorom sa na pozvanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana zúčastňuje viac než 70 svetových lídrov.
