FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Slovensko oproti vlaňajšku zaznamenalo v rebríčku konkurencieschopnosti pokles od dve priečky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. septembra (TASR) - Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla na 71. priečku rebríčka, ktorý hodnotí 144 štátov. Oproti minulému roku tak krajina zaznamenala pokles o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF).
"Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997," informoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róbert Kičina. V rámci porovnania s ostatnými krajinami Európskej únie sa Slovensko dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny spoločenstva. Nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).
Podľa Kičinu je to spôsobené pretrvávajúcimi bariérami v podnikaní, ktoré sa vládam napriek ich deklaráciám a vyhláseniam nedarí v praxi odstraňovať. "O imidž reformnej krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili podmienky na podnikanie," upozornil Kičina.
"Vysoký deficit je vizitkou bývalej pravicovej vlády, ktorá absolútne rezignovala na konsolidáciu a bez prijímaných opatrení novou vládou by deficit bol ešte vyšší," konštatoval v reakcii na zverejnený rebríček konkurencieschopnosti riaditeľ tlačového odboru Ministerstva financií (MF) SR Radko Kuruc.
V tejto súvislosti pripomenul slová nemeckého ministra hospodárstva Philippa Röslera, ktorý sa počas nedávnej návštevy Slovenska vyjadril, že reformy vlády Roberta Fica (Smer-SD) sú nacielené práve na posilnenie konkurencieschopnosti a zlepšenie rozpočtovej situácie Slovenska. "Navyše reformy novej vlády dal za dobrý príklad pre ostatne krajiny eurozóny," zdôraznil Kuruc.
Slovensko v rebríčku kleslo už šiestykrát v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré najviac zhoršujú konkurencieschopnosť krajiny, sú najmä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva i vysoký deficit verejných financií. Takisto však slabá efektívnosť verejných výdavkov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia, klientelizmus a korupcia.
Konkurencieschopnosť je podľa autorov rebríčka definovaná ako súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Skóre Indexu globálnej konkurencieschopnosti je počítané z verejných údajov a dát získaných z prieskumu, ktoré sa vzťahujú k 12 hlavným kategóriám.
"Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997," informoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Róbert Kičina. V rámci porovnania s ostatnými krajinami Európskej únie sa Slovensko dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny spoločenstva. Nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).
Podľa Kičinu je to spôsobené pretrvávajúcimi bariérami v podnikaní, ktoré sa vládam napriek ich deklaráciám a vyhláseniam nedarí v praxi odstraňovať. "O imidž reformnej krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili podmienky na podnikanie," upozornil Kičina.
"Vysoký deficit je vizitkou bývalej pravicovej vlády, ktorá absolútne rezignovala na konsolidáciu a bez prijímaných opatrení novou vládou by deficit bol ešte vyšší," konštatoval v reakcii na zverejnený rebríček konkurencieschopnosti riaditeľ tlačového odboru Ministerstva financií (MF) SR Radko Kuruc.
V tejto súvislosti pripomenul slová nemeckého ministra hospodárstva Philippa Röslera, ktorý sa počas nedávnej návštevy Slovenska vyjadril, že reformy vlády Roberta Fica (Smer-SD) sú nacielené práve na posilnenie konkurencieschopnosti a zlepšenie rozpočtovej situácie Slovenska. "Navyše reformy novej vlády dal za dobrý príklad pre ostatne krajiny eurozóny," zdôraznil Kuruc.
Slovensko v rebríčku kleslo už šiestykrát v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré najviac zhoršujú konkurencieschopnosť krajiny, sú najmä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva i vysoký deficit verejných financií. Takisto však slabá efektívnosť verejných výdavkov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia, klientelizmus a korupcia.
Konkurencieschopnosť je podľa autorov rebríčka definovaná ako súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Skóre Indexu globálnej konkurencieschopnosti je počítané z verejných údajov a dát získaných z prieskumu, ktoré sa vzťahujú k 12 hlavným kategóriám.
