Brusel 3. júna (TASR) - Slovensko čelí makroekonomickým nerovnováham - brzdeniu podnikateľského prostredia, transformácii priemyslu, zlému výberu daní, vysokým nákladom na sociálne zabezpečenie či nedostatku bývania. Uvádza sa to v odporúčaniach Európskej komisie (EK) pre Slovensko, týkajúcich sa hospodárskej, sociálnej, zamestnaneckej, štrukturálnej a rozpočtovej politiky, informuje spravodajca TASR.

Komisia v rámci takzvaného Európskeho semestra uskutočňuje dohľad nad vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V stredu zverejnenej správe EK posúdila pokrok Slovenska pri plnení odporúčaní a zhodnotila implementáciu plánu na zmiernenie rizika Slovenskom. Identifikovala najnaliehavejšie výzvy, ktorým krajina čelí, posúdila pokrok Slovenska pri implementácii Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby.

Podľa Komisie Slovensko čelí viacerým výzvam súvisiacim s podnikateľským prostredím a verejnou správou, digitalizáciou, výskumom a inováciami, systémom spravodlivosti a boja proti korupcii, dekarbonizáciou a transformáciou priemyslu, trhom s bývaním a pretrvávajúcim dlhom domácností, rozvojom mobility s nulovými emisiami, trhom práce, vzdelávaním a zdravotnou starostlivosťou, pričom politické opatrenia zostávajú obmedzené.

EK upozornila, že podnikateľské prostredie Slovenska je brzdené nepredvídateľným regulačným rámcom. Spôsobuje to aj časté využívanie zrýchlených legislatívnych postupov v parlamente, ktoré obchádzajú štandardné posúdenia vplyvu a konzultácie so zainteresovanými stranami. Administratívna záťaž zostáva vysoká.

Transparentnosť a hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní boli oslabené nedávnymi legislatívnymi zmenami. Postupy verejného obstarávania sú stále zdĺhavé. Slovenská ekonomika s jej rozsiahlym energeticky náročným priemyslom čelí výzvam v oblasti konkurencieschopnosti uprostred modernizačného úsilia a plnenia cieľov v oblasti klímy. Aby sa dosiahol efektívny prechod na dekarbonizáciu a zachovala sa konkurencieschopnosť priemyslu, Slovensko musí investovať do energetickej efektívnosti a napredovať v elektrifikácii priemyselných procesov. To by sa dalo stimulovať aj opatreniami na zlepšenie pomeru cien elektriny k zemnému plynu. Potenciál domácej výroby pri výrobe bezemisných technológií zostáva nevyužitý.

Významná zostáva závislosť od ruských fosílnych palív, čo vystavuje krajinu externým rizikám. V roku 2025 viac ako 50 % zemného plynu a viac ako 80 % ropy bolo ruského pôvodu. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe Slovenska sa v roku 2025 pohyboval medzi najnižšími v EÚ a potenciál veternej energie zostal nevyužitý.

Vlani bolo daňové zaťaženie na Slovensku nad priemerom EÚ pre všetky úrovne príjmov, najmä pre osoby s nízkymi príjmami. Vyššie sociálne a zdravotné príspevky zvýšili daňové zaťaženie pre túto skupinu. Príjmy z opakujúcich sa daní z nehnuteľností na Slovensku sú pod priemerom EÚ. Zdaňovanie nehnuteľností založeného na ploche a nie na trhovej hodnote obmedzuje generovanie príjmov a pomáha rastu cien nehnuteľností. Príjmy z environmentálnych daní vrátane daní z dopravy, znečistenia a využívania prírodných zdrojov sú pod priemerom EÚ, čo znamená nevyužitý potenciál na posilnenie zásady „znečisťovateľ platí“.

Za minulé dva roky sa dane z príjmov právnických osôb zvýšili a podnikateľské prostredie je obmedzené daňou z transakčných služieb.

Hoci sa rozdiel v dodržiavaní predpisov o DPH na Slovensku zlepšil, zostáva nad priemerom EÚ vo výške 8,2 %. Slovensko dosiahlo pokrok v digitalizácii daňovej správy. Ďalší pokrok - v elektronickej fakturácii a predvyplnených daňových priznaniach, by pomohol znížiť daňové úniky. Elektronické podávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb zostáva výrazne pod priemerom EÚ.

Systém sociálneho zabezpečenia sa v minulých rokoch rozšíril a stal sa nákladnejším. Rozsiahle sociálne dávky ako 13. dôchodok, rodičovské príspevky a energetické dotácie nie sú účinne zamerané na zraniteľné skupiny. Energetické opatrenia, ktoré pokrývajú 90 % domácností, skresľujú signály trhových cien. Slovensko od vypuknutia vojny na Blízkom východe vo februári 2026 neprijalo fiškálne opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií na domácnosti a firmy.

Slovensko čelí vážnemu nedostatku bývania. Má najnižší bytový fond na obyvateľa v EÚ, pričom stavebná aktivita sa ďalej oslabuje. Sektor nájomného bývania je nedostatočne rozvinutý, pričom podiel nájomného bývania je hlboko pod priemerom EÚ a nevykazuje rast.

Implementácia programov politiky súdržnosti na Slovensku zostáva pod priemerom EÚ z hľadiska výberu projektov i platieb. Slovensko prijíma opatrenia na podporu konkurencieschopnosti a rastu, ale má problém s ich implementáciou vrátane tých, ktoré sa týkajú investícií do výskumu, vývoja a inovácií, digitalizácie, ochrany prírody a biodiverzity a začleňovania Rómov.

V oblasti inovácií SR zaznamenala rastúci rozdiel medzi svojou výkonnosťou a priemerom EÚ. Výdavky verejného sektora na výskum a vývoj sa znížili z 0,45 % v roku 2023 na 0,39 % v roku 2024, výrazne pod priemerom EÚ. Slovenské prostredie výskumu a inovácií zostáva fragmentované, nezlepšila sa spolupráca medzi podnikmi a výskumným sektorom. Možnosti pre malé a stredné podniky investovať do výskumu a vývoja sú obmedzené, lebo súčasný systém daňových stimulov je zameraný na väčšie spoločnosti.

Komisia upozornila, že pretrvávajú obavy, týkajúce sa súdneho systému a právneho rámca boja proti korupcii. Kapacita na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie korupcie na vysokých miestach sa zhoršila. Skúsenosti hlásené s korupciou pri podnikaní na Slovensku zostávajú veľmi vysoké. Obavy pretrvávajú aj pri nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o členov Súdnej rady, ktorých právomoci boli rozšírené v disciplinárnych konaniach. Tento vývoj predstavuje priame riziká pre podnikateľské a regulačné prostredie Slovenska.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)